Nevyplatenie mzdy často predstavuje narušenie celkového vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom a súčasne je aj závažným porušením pracovnoprávneho vzťahu. Okrem medziľudskej roviny má teda nevyplatenie mzdy aj závažné právne následky, ktorým sa budem venovať v tomto príspevku.
Právne následky nevyplatenia mzdy môžeme deliť v zásade na dve základné skupiny podľa toho, ktorým právnym predpisom sú upravené. Prvú skupinu predstavujú súkromnoprávne následky, upravené zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) a podporne aj zákonom č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“). Druhú skupinu predstavujú verejnoprávne, konkrétne trestnoprávne následky, upravené predovšetkým v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v z. n. p. (ďalej len „Trestný zákon“). Rozdiel medzi verejnoprávnymi a súkromnoprávnymi následkami spočíva v tom, že súkromnoprávnych dôsledkov nevyplatenia mzdy sa musí domáhať spravidla sám zamestnanec, voči ktorému je aj zamestnávateľ v tomto smere zodpovedný. V prípade verejnoprávnych následkov, teda predovšetkým trestnoprávneho následku, spočíva na zamestnancovi spravidla len prvý podnet, podanie trestného oznámenia. Následne vzniká už špecifický procesný trestnoprávny vzťah medzi štátom a páchateľom tohto trestného činu, v ktorom bude zamestnanec vystupovať ako poškodený.
Mzda v rámci pracovnoprávneho vzťahu
Vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom je súkromnoprávnym vzťahom založeným na formálnej rovnosti. Zamestnávateľ a zamestnanec v ňom majú síce formálne rovné postavenie, treba však pamätať, že ide o vzťah tzv. závislej práce, čo de facto robí zamestnanca slabšou stranou v rámci tohto vzťahu. V okamihu dobrovoľného vstup