Mzda

Príspevková organizácia (ďalej len „p. o.“) je zriadená mestom. Štatutárnym orgánom p. o. je riaditeľ. Mestské zastupiteľstvo odvolalo z funkcie doterajšieho riaditeľa p. o. a na uvoľnené miesto štatutárneho orgánu p. o. len dočasne poverilo vedúceho zamestnanca p. o. Poverenie je časovo obmedzené na termín: „do vymenovania nového riaditeľa“. P. o. chce dočasne (na dobu trvania výkonu dočasne povereného riaditeľa) obsadiť funkciu vedúceho oddelenia (keďže zamestnanec, ktorý túto funkciu vykonával, bol povereným vykonávaním funkcie riaditeľa), a to interným zamestnancom, ktorý bol doposiaľ podriadeným zamestnancom vedúceho zamestnanca (v súčasnosti povereného vedením funkcie riaditeľa). Druh práce vedúceho zamestnanca a podriadeného zamestnanca je zhodný, vedúci zamestnanec má isté rozhodovacie a koordinačné úlohy navyše. Pracovné náplne zamestnancov sú súčasťou pracovnej zmluvy a majú povahu dvojstranného právneho úkonu. Akým aktom má p. o. ustanoviť aktuálne podriadeného zamestnanca na pozíciu vedúceho zamestnanca na dobu trvania výkonu funkcie riaditeľa (teda v prípade vymenovania nového riaditeľa sa dočasne poverený riaditeľ vráti na svoju pôvodnú pozíciu vedúceho oddelenia)?

Zamestnávateľ uzatvoril zmluvu so školou o poskytnutí praktického vyučovania. Akú zmluvu má zamestnávateľ uzatvoriť so žiakom, ak žiakovi bude poskytovať odmenu za produktívnu prácu? Aké povinnosti vznikajú zamestnávateľovi z tejto zmluvy (povinnosti voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni a daňovému úradu)?

Výška životného minima sa mení každoročne k 1. júlu príslušného kalendárneho roka. Jej nová výška sa vyhlasuje opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejneným v Zbierke zákonov.

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za vykonanú prácu zaplatiť mzdu, odmenu alebo plat. Súčasťou celkovej mzdy zamestnanca sú aj mzdové zvýhodnenia, nárok na ktoré vzniká len po splnení predpokladov spojených s výkonom práce. V článku vás oboznámime, aká je zákonom garantovaná výška príplatku za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci a kedy vzniká zamestnancovi nárok na ich vyplatenie.

Od roku 2023 sa zásadne mení sociálne poistenie: zamestnanci pracujúci na dohodu mimo pracovného pomeru sa nemôžu prihlásiť do registra Sociálnej poisťovne bez dôchodkového poistenia. Týka sa to všetkých dohôd uzavretých po 31. decembri 2022, kde vymeriavací základ môže byť 0 € pri použití odvodovej odpočítateľnej položky (OOP). Zamestnávatelia musia prihlásiť aj dohodárov-dôchodcov uplatňujúcich OOP, ktorá tvorí výnimku z platenia starobného a invalidného poistenia podľa § 227a zákona. Zmeny zahŕňajú aj sezónnu prácu, kde sa OOP uplatňuje automaticky. Základ OOP spočíva v znížení povinnosti na dôchodkové a invalidné poistenie.

V rámci legislatívneho procesu zverejnilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len „MPSVaR“) dňa 15. mája 2025 tzv. Predbežnú informáciu, podľa ktorej informovalo, že v súčasnosti pripravuje návrh nového zákona o transparentnosti odmeňovania.

Zamestnanci čeliaci nevyplateným mzdám a iným platovým náležitostiam majú možnosť získať dávku garančného poistenia od Sociálnej poisťovne, avšak musia spĺňať určené zákonné podmienky. Tento nárok nastáva, keď zamestnávateľ nie je schopný splniť svoje záväzky vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, teda sa stal platobne neschopným. Platobná neschopnosť zamestnávateľa je uznaná od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu súdu alebo od vydania uznesenia o začatí konkurzného konania. Na vznik nároku na dávku nemá rozhodnutie konkurzného konania žiadny vplyv, čím sa chráni právo zamestnancov na vyplatenie nedoplatkov.

Pripravili sme pre vás kolekciu videozáznamov webinárov, ktoré vás navedú k úspechu vo vašej profesii!  Či už sa zaujímate účtovníctvo podnikateľov, alebo potrebujete informácie ku kybernetickej bezpečnosti v školstve a verejnej správe, prípadne vás zaujímajú iné témy, nájdete ich v našich videozáznamoch uskutočnených webinárov na Wolters Kluwer. 

Chcel by som sa opýtať, akým pohľadom sa pozerať na sumu nepeňažného príjmu zamestnanca. Či už ide o zdaňovanie 1 % zo vstupnej ceny automobilu, keď zamestnanec používa firemné auto, alebo akýkoľvek iný nepeňažný príjem, napr. použitie firemného telefónu na osobné účely ako benefit. Ak je hodnota nepeňažného príjmu 100 € (napr. u vozidla so vstupnou cenou 10 000 €) alebo ak zamestnanec telefonovaním prečerpá povolený limit o 10 € - tak sa nahliada na sumu 100 €, resp. 10 € ako na tzv. čistú mzdu (ktorú nedostal zamestnanec vo forme peňazí - ale vo forme inej hodnoty) alebo ako na hrubú mzdu? A z tejto "čistej mzdy" sa následne počítajú odvody do poisťovní?

Článok sa zaoberá povinnosťami zamestnávateľa v oblasti poskytovania mzdy zamestnancovi za vykonanú prácu a zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti. Uvádza definíciu mzdy a príjmov zo závislej činnosti, pričom poukazuje na rôzne povinnosti zamestnávateľa, vrátane spracovávania mzdového listu, zrážania preddavkov a poskytovania daňových bonusov. V prípade vzniku chýb má zamestnávateľ povinnosť ich opraviť podľa ustanovených lehôt, hoci postup opráv nie je špecificky daný zákonom. Na konkrétnych príkladoch z praxe príspevok rozoberá spôsoby riešenia týchto problémov.

Chcem sa dozvedieť viac.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") dochádza s účinnosťou od 1.9.2024 k úprave súm stravného. V článku vás oboznámime, aký to prináša dopad nielen na výšku stravného poskytovaného pri pracovných cestách, ale aj na rozsah zabezpečovania stravovania zamestnávateľa pre zamestnancov.

V tejto časti príspevku sa zameriame na účtovanie u zamestnávateľa zabezpečujúceho pre svojich zamestnancov plnenia, tak ako sú definované v predchádzajúcich častiach, ktorý je účtovnou jednotkou podľa § 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve").

Dňom 1. augusta 2024 nadobudla účinnosť novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p., ktorou sa upravujú pravidlá spoluzodpovednosti subjektov za vyplatenie mzdy zamestnancom v subdodávateľských reťazcoch. Touto právnou úpravou sa odstraňuje nesúlad doterajšej právnej úpravy Slovenskej republiky s čl. 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. S účinnosťou od 1. augusta 2024 sa teda subdodávateľská zodpovednosť vzťahuje nielen na cezhraničné, ale aj na vnútroštátne situácie. Nové pravidlá vyplatenia mzdy v osobitných prípadoch v subdodávateľských vzťahoch upravuje nové ustanovenie § 130a Zákonníka práce.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov") sa tento zákon sa nevzťahuje na pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov školy, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie v zriaďovateľskej pôsobnosti inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak škola, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Pri odmeňovaní v takejto škole sa postupuje podľa kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu, v ktorých sú podmienky odmeňovania upravené podľa zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce"). Zákonník práceuvádza, aby boli v pracovnej zmluve určené mzdové podmienky. Súkromná škola by chcela pri odmeňovaní postupovať podľa svojho vnútorného predpisu - smernice, kde by bolo určené odmeňovanie (základný plat, príplatky, zvyšovanie mzdy podľa započítanej praxe atď.). Je takýto postup (keď je v mzdových podmienkach v pracovnej zmluve uvedený odkaz na vnútorný predpis) v súlade so Zákonníkom práce? Ako by malo vyzerať ustanovenie pracovnej zmluvy, v ktorom sa odkazuje pri určení výšky mzdy zamestnanca na tento vnútorný predpis?

Dôvodom novely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p.  bolo odstránenie nesúladu vnútroštátnych opatrení so smernicou EÚ; úprava ustanovení o zodpovednosti dodávateľa služby za vyplatenie mzdy, ktorá nebola zaplatená zamestnancovi zamestnávateľom, ak ten je priamym subdodávateľom dodávateľa služby a spresnenie podmienok, za ktorých takáto zodpovednosť vzniká alebo nevzniká, rozsah zodpovednosti a oblasti, v ktorej sa takáto zodpovednosť uplatňuje.

Od júla budú noví žiadatelia o dávku v nezamestnanosti dostávať vyššiu maximálnu dávku v nezamestnanosti. Týkať sa to bude tých, ktorí sa po 1. júli 2024 zaevidujú na úrade práce do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v posledných 4 rokoch boli poistení v nezamestnanosti najmenej 730 dní a dosahovali v tomto období mzdu nad hranicou 2 860 eur mesačne. O 378 eur mesačne sa od 1. júla 2024 zvýši aj maximálna dávka garančného poistenia, ktorú Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancom v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Zamestnávatelia, uľahčite si prehľad o práceneschopnosti vašich zamestnancov a jej ďalšie spracovanie. Využite elektronickú službu, ktorá umožňuje automatický prenos dát o elektronickej PN (ePN) z portálu eSlužieb Sociálnej poisťovne priamo do vášho mzdového sofvéru.

Zamestnávatelia, uľahčite si prehľad o práceneschopnosti vašich zamestnancov a jej ďalšie spracovanie. Využite elektronickú službu, ktorá umožňuje automatický prenos dát o elektronickej PN (ePN) z portálu eSlužieb Sociálnej poisťovne priamo do vášho mzdového sofvéru.

Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Tento zákon sa nevzťahuje na pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov školy, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie v zriaďovateľskej pôsobnosti inej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak škola, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, pri odmeňovaní postupuje podľa kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu, v ktorých sú podmienky odmeňovania upravené podľa Zákonníka práce. Zákonník práce vyžaduje, aby boli v pracovnej zmluve určené mzdové podmienky. Súkromná škola by chcela pri odmeňovaní postupovať podľa svojho vnútorného predpisu - smernice, kde by bolo určené odmeňovanie (základný plat, príplatky, zvyšovanie mzdy podľa započítanej praxe atď.).  Je takýto postup (keď je v mzdových podmienkach v pracovnej zmluve uvedený odkaz na vnútorný predpis) v súlade so Zákonníkom práce? Ako by malo vyzerať ustanovenie pracovnej zmluvy, v ktorom odkazuje pri určení výšky mzdy zamestnanca na tento vnútorný predpis?