Výška životného minima sa mení každoročne k 1. júlu príslušného kalendárneho roka. Jej nová výška sa vyhlasuje opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zverejneným v Zbierke zákonov.
Suma životného minima predstavuje spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Má priamy dopad nielen na dávky v hmotnej núdzi, štátne sociálne dávky, napr. rodičovský príspevok, ale od sumy životného minima sú závislé aj daňové veličiny, minimálne odvody na zdravotné poistenie, či nepostihnuteľné sumy pri výpočte zrážok zo mzdy zamestnanca na základe núteného výkonu rozhodnutia. Ide teda o dôležitý parameter aj v oblasti mzdového účtovníctva a o dopadoch jeho zvýšenia vás oboznámime v nasledovnom článku.
Životné minimum definuje zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o životnom minime“).
Sumy životného minima ustanovuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o úprave súm životného minima pravidelne každý rok s účinnosťou od 1. 7. príslušného kalendárneho roka.
Životné minimum sa upravuje na základe zákonného mechanizmu, ktorý je definovaný v zákone o životnom minime. Podstata tohto valorizačného mechanizmu spočíva v tom, že sumy životného minima sa upravia na základe zákonom predpísaného koeficientu, a tým je
rast životných nákladov nízkopríjmových domácností
za rozhodujúce obdobie. Za rozhodujúce obdobie sa považuje obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roka do apríla bežného kalendárneho roka. Uvedené vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 2 zákona o životnom minime:
„Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že sumy uvedené v § 2 sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie.
“ Výška životného minima tak odzrkadľuje reálnu hodnotu toho, o koľko sa zvyšujú minimálne náklady nízkopríjmovej domácnosti, ktoré potrebuje vynaložiť na zabezpečenie základných životných podmienok.Sumy životného minima od 1.7.2025
Koeficient (index) životných nákladov nízkopríjmových domácností vyhodnocuje Štatistický úrad SR ako medziročný nárast od apríla predchádzajúceho roka do apríla aktuálneho kalendárneho roka. Dňa 23.5.2025 Štatistický úrad SR zverejnil informáciu, podľa ktorej sa
index spotrebiteľských cien za nízkopríjmové domácnosti v apríli 2025 medziročne zvýšil o 3,7 %.
Keďže sa životné náklady nízkopríjmových domácností v apríli 2025 medziročne zvýšil o 3,7 %, na základe navrhovaného opatrenia MPSVR SR sa suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu zvyšuje od 1.7.2025 zo sumy 273,99 € na sumu 284,13 € (uplatňuje sa zaokrúhľovanie eurocentov nahor).| Sumy životného minima | ||
| Životné minimum | od 1. 7. 2024 do 30. 6. 2025 |
od 1. 7. 2025 do 30. 6. 2026
|
| jedna plnoletá FO | 273,99 € | 284,13 € |
| ďalšia spoločne posudzovaná plnoletá FO | 191,14 € | 198,22 € |
| neplnoleté alebo nezaopatrené dieťa | 125,11 € | 129,74 € |
Zvýšenie sumy životného minima má dopad na mzdové veličiny; niektoré z nich sa menia už od 1. júla, iné až od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka (napr. daňové veličiny):
•
nepostihnuteľné sumy na výpočet exekučných zrážok (od 1.7.2025),
•
podnikové a motivačné štipendium počas výkonu odbornej praxe (od 1.7.2025),
•
minimálna odmena, ktorú môže mať vyplatenú evidovaný uchádzač o zamestnanie (od 1.7.2025),
•
základ dane, do výšky ktorého má daňovník nárok na celú sumu nezdaniteľnej časti základu dane,
•
nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka aj na manželského partnera,
•
hranica základu dane pre uplatnenie vyššej sadzby dane z príjmu fyzických osôb,
•
výška príjmov, od ktorej vzniká povinnosť podať daňové priznanie.
Parametre pri výpočte zrážok zo mzdy na základe núteného výkonu rozhodnutia
Zrážky zo mzdy, ktoré je možno zrážať zamestnancovi zo mzdy sú zadefinované v hlavnom pracovnoprávnom predpise - v zákone č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). Patria k nim aj zrážky zo mzdy, ktoré sa realizujú na základe núteného výkonu rozhodnutia. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí je možné vykonať len zákonom ustanovenými spôsobmi, ak si žalovaná osoba v určenej lehote nesplnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplynula z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Ide o:
•
nútený výkon exekučných titulov
, keď je právnym dokladom na vykonávanie zrážok „Exekučný príkaz na začatie exekúcie“ [podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v z. n. p. (ďalej len „Exekučný poriadok“)]; od 1.4.2017 je pre všetky exekučné konania zriadený Okresný súd v Banskej Bystrici,•
nútený výkon súdnych rozhodnutí
, keď je právnym dokladom na vykonávanie zrážok „Uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy vydaného súdom“ (podľa zákona č. 65/2001 Z.