Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov predstavuje inštitút pracovného práva, ktorý má v prípade organizačných zmien na strane zamestnávateľa zabezpečiť plynulý prechod práv a povinností, a taktiež zabezpečiť, aby týmto prechodom práv a povinností nebol poškodený zamestnanec. Zabezpečiť ochranu práv zamestnancov pri organizačných zmenách zamestnávateľa je dôležité preto, lebo k realizácii organizačných zmien sa nevyžaduje súhlas zamestnanca. Zamestnávateľovi vzniká povinnosť tieto organizačné zmeny zamestnancovi len oznámiť.
Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov je upravený v ustanoveniach § 27 až § 31 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“), ktoré sú v súlade so smernicou Rady č. 2001/23/ES o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo časti podnikov alebo závodov. Pri organizačných zmenách, bez ohľadu na to, či ide o organizačné zmeny zamestnávateľa v súlade so zákonom č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) alebo ide o vnútorné organizačné zmeny, vznikajú zamestnávateľovi:
- povinnosti posúdiť dopady organizačných zmien na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov (predovšetkým, či dochádza alebo nedochádza ku skončeniu pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov),
- oznamovacie povinnosti voči zamestnancom, ale aj voči Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni zamestnancov.
Organizačné zmeny zamestnávateľa
V súlade s § 27 Zákonníka práce: “Ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.” Z uvedeného vyplýva, že pri organizačných zmenách môže dôjsť k zániku zamestnávateľa s právnym nástupcom, kedy pracovný pomer zamestnanca nekončí, ale plynulo pokračuje ďalej, alebo môže dôjsť k zániku zamestnávateľa bez právneho nástupcu, kedy pracovný pomer zamestnanca končí z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce (z dôvodu, že sa zamestnávateľ ruší).
Judikatúra – rozhodnutie NS SR 4 M Cdo 5/2010
O výpovedný dôvod – zrušenie zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce môže ísť len vtedy, ak organizačná zmena spočíva v zrušení organizačnej jednotky, útvaru alebo inej zložky zamestnávateľa, ktorá predstavuje časť zamestnávateľa, zároveň musí dôjsť k tomu, že zamestnávateľ prestane naďalej vyvíjať činnosť, ktorú dosiaľ vykonávala zrušená časť.
V súvislosti s prechodom práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa často používa aj pojem „prevod podniku“, resp. „prevod zamestnávateľa“. V praxi ide o jednu z možných organizačných zmien zamestnávateľa, kedy nedochádza k zániku pôvodného zamestnávateľa, iba sa časť zamestnávateľa, resp. jeho úloha, či činnosť prevádza k inému zamestnávateľovi. Aj pri prevode zamestnávateľa súčasná právna úprava zabezpečuje zachovanie práv zamestnancov, t. j. preberajúci zamestnávateľ je viazaný obsahom doterajších pracovných zmlúv tak ako keby ich sám so zamestnancami uzatvoril (v prípade existencie kolektívnych zmlúv je viazaný aj ich obsahom až do skončenia ich účinnosti).
Zánik zamestnávateľa – právnickej osoby s právnym nástupcom
Ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, pracovnoprávny vzťah nekončí, ale pokračuje kontinuálne ďalej. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prevezme preberajúci zamestnávateľ (právny nástupca pôvodného zamestnávateľa). Ide o zmenu subjektu na strane zamestnávateľa, ku ktorej dochádza počas trvania pracovného pomeru. Preberajúceho zamestnávateľa viažu platné pracovné zmluvy v takom istom rozsahu ako pôvodného zamestnávateľa. Zamestnávateľ sa mení v pracovnej