Odstúpenie ako jednostranný právny úkon v pracovnoprávnych vzťahoch

Vydané: 9 minút čítania

Vzťah zamestnanca a zamestnávateľa patrí medzi pomerne komplikované súkromnoprávne vzťahy. Je to dané predovšetkým množstvom práv a povinností, ktoré majú uvedené dva subjekty. Rozsah práv a povinností oboch subjektov je enormný z dôvodu, že tento jeden právny vzťah je regulovaný samostatným a rozsiahlym právnym predpisom, zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).

Práva a povinnosti v rámci súkromnoprávneho vzťahu môžu vznikať na základe rôznych právnych skutočností, pričom jednou z nich je právny úkon. Keď práva a povinnosti vznikajú na základe prejavu vôle oboch zmluvných strán, aj zamestnanca, aj zamestnávateľa, označujeme daný právny úkon ako dvojstranný. Príkladom dvojstranného právneho úkonu z oblasti pracovného práva je:

-
pracovná zmluva alebo
-
dohoda o skončení pracovného pomeru.
Ak však práva a povinnosti vznikajú len vďaka prejavu vôle jedného subjektu (buď zamestnanca alebo zamestnávateľa), označujeme daný právny úkon ako
jednostranný
. Príkladom jedno­stranných pracovnoprávnych úko­nov môže byť:
-
  • Obľúbené
  • Poznámka

Zdieľanie dokumentu

Poznámka k dokumentu