Odstúpenie ako jednostranný právny úkon v pracovnoprávnych vzťahoch

Vydáno: 9 minút čítania

Vzťah zamestnanca a zamestnávateľa patrí medzi pomerne komplikované súkromnoprávne vzťahy. Je to dané predovšetkým množstvom práv a povinností, ktoré majú uvedené dva subjekty. Rozsah práv a povinností oboch subjektov je enormný z dôvodu, že tento jeden právny vzťah je regulovaný samostatným a rozsiahlym právnym predpisom, zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).

Práva a povinnosti v rámci súkromnoprávneho vzťahu môžu vznikať na základe rôznych právnych skutočností, pričom jednou z nich je právny úkon. Keď práva a povinnosti vznikajú na základe prejavu vôle oboch zmluvných strán, aj zamestnanca, aj zamestnávateľa, označujeme daný právny úkon ako dvojstranný. Príkladom dvojstranného právneho úkonu z oblasti pracovného práva je:

-
pracovná zmluva alebo
-
dohoda o skončení pracovného pomeru.
Ak však práva a povinnosti vznikajú len vďaka prejavu vôle jedného subjektu (buď zamestnanca alebo zamestnávateľa), označujeme daný právny úkon ako
jednostranný
. Príkladom jedno­stranných pracovnoprávnych úko­nov môže byť:
-

Máte predplatné? Prihláste sa

Zatiaľ ste si prečítali len začiatok...

Celý dokument je len pre predplatiteľov.

Zaregistrujte sa a získajte  
zadarmo prístup k vybranému obsahu na 10 dní.

Vďaka registrácii si môžete

  • Prečítať platené články na portáli
  • Prezerať predpisy
  • Používať účtovné súvzťažnosti pre podnikateľov
  • Vyskúšať funkcie záložky Moja kancelária
  • Prelistovať celý archív časopisov Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi

Registrovať