Zamestnávateľ je povinný podľa ustanovenia § 76 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p.(ďalej len „Zákonník práce“) poskytnúť zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru odstupné. Výška odstupného závisí od toho, či sa pracovný pomer skončí výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo vzájomnou dohodou o skončení pracovného pomeru.
Odstupné
Odstupné je finančná čiastka, na ktorú má nárok zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer, najčastejšie z organizačných dôvodov alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Podľa Zákonníka práce vzniká zákonný nárok na odstupné len zamestnancovi, ktorý pracuje na základe pracovnej zmluvy. Zamestnanec, ktorý pracuje na základe uzavretej dohody (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemá nárok na odstupné. Pri rovnakom trvaní pracovného pomeru sa výška odstupného líši a závisí od toho, či sa pracovný pomer skončí výpoveďou alebo dohodou.
Zamestnanec má právny nárok na odstupné pri skončení pracovného pomeru podľa ustanovení Zákonníka práce, ak:
- právnou formou skončenia pracovného pomeru je výpoveď zamestnávateľa a
- výpoveď zamestnávateľa bola zamestnancovi doručená.
Odstupné vypláca zamestnávateľ zamestnancovi podľa § 76 Zákonníka práce vo viacerých rôznych výškach, minimálne vo výške jedného priemerného mesačného zárobku alebo v jeho násobkoch.
Odstupné pri ukončení pracovného pomeru výpoveďou
Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí po skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume:
- jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
- dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
- trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
- štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
Výpoveď daná zamestnávateľom
Podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak:
- sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
- sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.