Náklady na vzdelávanie zamestnancov

Vydáno: 25 minút čítania
Prostredníctvom vzdelávania ako aj vytváraním podmienok pre vzdelávanie svojich zamestnancov zamestnávateľ pozitívne ovplyvňuje ich motiváciu, spokojnosť so zamestnávateľom ako aj väzbu na podnik, nehľadiac na to, že si formuje pracovnú silu v podobe prispôsobenej pracovným úlohám a zvyšuje atraktivitu zamestnania v organizácii.
Vzdelávanie zamestnancov je predmetom úpravy § 153 až § 155 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce"). Zamestnávatelia sa podľa uvedených ustanovení starajú o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Konkrétne opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie sú predmetom rokovaní zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov. Z uvedeného je zrejmé, že starostlivosť zamestnávateľa je orientovaná predovšetkým na kontinuálne udržiavanie takej úrovne kvalifikácie zamestnancov, ktorá je potrebná na výkon práce dohodnutý v pracovnej zmluve. Právna povinnosť neustáleho prehlbovania si kvalifikácie na výkon práce dojednanej v pracovnej zmluve vzniká podľa § 154 ods. 3 Zákonníka práce aj zamestnancovi.
Vo všeobecnosti sa pod kvalifikáciou rozumie schopnosť vykonávať práce určitého druhu, zložitosti, presnosti prípadne namáhavosti. Dominantnou zložkou v rámci kvalifikácie je odbornosť, ktorú je možné vyjadriť prostredníctvom príslušného vzdelania, odbornej výchovy a odbornej praxe. Kvalifikácia má úzky súvis s druhom práce dohodnutým v pracovnej zmluve. Nakoľko však samotný Zákonník práce kvalifikačné predpoklady neustanovuje, je možné konštatovať, že určenie kvalifikačných nárokov na jednotlivé pracovné miesta je vecou rozhodnutia každého zamestnávateľa.
V oblasti vzdelávania zamestnancov Zákonník práce rozlišuje medzi prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie zamestnancov. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. medzi druhy ďalšieho vzdelávania patria:
-
ďalšie odborné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe, ktorý vedie k doplneniu, obnoveniu, rozšíreniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti,
-
rekvalifikačné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe, ktorý vedie k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo k získaniu úplnej kvalifikácie - odbornej spôsobilosti pre jednu alebo viac pracovných činností v inom povolaní ako v tom, pre ktoré fyzická osoba získala kvalifikáciu prostredníctvom školského vzdelávania,
-
kontinuálne vzdelávanie vo vzdelávacích programoch, ktorým si účastník ďalšieho vzdelávania doplňuje, rozširuje, prehlbuje alebo obnovuje kvalifikáciu ako predpoklad na výkon odbornej činnosti v súlade s osobitnými predpismi,
-
záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie, vzdelávanie seniorov a iné vzdelávanie, ktorým účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť.
Podľa § 154 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnanec povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Pod pojmom prehlbovanie kvalifikácie je potrebné rozumieť taktiež jej udržiavanie a obnov

Související dokumenty

Súvisiace články

Benefity zamestnancov z hľadiska daňových a účtovných predpisov (IV.)
Náklady zamestnávateľa na duálne vzdelávanie a odbornú prax
Podpora elektromobility v zákone dani z príjmov od 1. januára 2025
Benefity zamestnancov z hľadiska daňových a účtovných predpisov (III.)
Majetok využívaný aj na osobné potreby v daňových súvislostiach
Predĺženie pracovnej zmluvy
Oceňovanie nepeňažných príjmov zamestnancov
Benefity zamestnancov z hľadiska daňových a účtovných predpisov (II.)
Vymeriavací základ a sadzby poistného na sociálne poistenie v roku 2017
Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (1. časť)
Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov (2. časť)
Doručovanie písomností v pracovnoprávnych vzťahoch
Oslobodenie nepeňažného príjmu – ubytovanie zamestnancov
Oprava dane z príjmov zo závislej činnosti a daňových bonusov v roku 2020
Covid 19 v pracovnoprávnych vzťahoch
Mimoriadne a dočasné zrovnoprávnenie zamestnávateľov v súvislosti COVID-19? Náhrada mzdy vo výške 60 % priemerného zárobku zamestnanca pre všetkých zamestnávateľov
Vykonanie opráv v podaných prehľadoch a hláseniach
Príjmy fyzickej osoby oslobodené od dane v príkladoch
Daňové aspekty kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv

Súvisiace otázky a odpovede

Poistenie ako daňový výdavok
Nárok zamestnanca na cestovné náhrady
Uplatnenie § 5 ods. 7 písm. o) zákona o dani z príjmov v praxi
Parkovanie
Mzdové náležitosti zamestnanca pacujúceho v obci
Odpočet DPH
Príspevok zamestnávateľa na DDS
Náhradné doručovanie podľa Zákonníka práce
Nepeňažné plnenie
Cestovné náhrady zamestnancov pracujúcich v zahraničí
Musí mať prevádzkovateľ polikliniky praktického lekára iba v pracovnom pomere?
Návrat z materskej dovolenky
Zamestnanec a biometrické údaje
Poskytovanie súkromného motorového vozidla na súkromné účely
Zníženie mzdy na 60% priemerného zárobku
Záloha na príspevok na stravovanie
Príspevok zamestnávateľa do DDS
Pracovné zmluvy
Práva majiteľov súkromných medicínskych centier.
Náhrady zamestnancom

Súvisiace predpisy

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z.n.p.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 25/2004 Z.z., ktorou sa ustanovujú vzory tlačív na podávanie návrhov na zápis do obchodného registra a zoznam listín, ktoré je potrebné k návrhu na zápis priložiť
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.
Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p.
Zákon NR SR č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty