Benefity zamestnancov z hľadiska daňových a účtovných predpisov (III.)

Takto poskytnutá náhrade je potom na strane zamestnanca vylúčená z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. f) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") a na strane zamestnávateľa je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) šiesty bod ZDP.

V súlade s § 145 ods. 2 ZP, za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi náhrady za používanie vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon práce, ak ich využíva s jeho súhlasom. O nárokovú náhradu podľa § 145 ods. 2 ZP pôjde len vtedy, ak podmienky na jej poskytnutie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve (napr. aj dodatkom k pracovnej zmluve).

V súlade s § 52 ods. 8 písm. c) ZP, zamestnávateľ príjme pri domáckej práci alebo telepráci vhodné opatrenia, najmä uhrádza za podmienok podľa § 145 ods. 2 ZP preukázateľne zvýšené výdavky zamestnanca spojené s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon domáckej práce alebo telepráce.

Ide o výdavky zamestnanca, ktoré:

ZDP bližšie nešpecifikuje pojmy "vlastné náradie", "vlastné zariadenie" alebo "vlastné predmety", pri používaní ktorých vzniká nárok na náhradu, preto je možné odporučiť zamestnávateľovi, aby si ich vymedzil vo vnútornom predpise (napr. vlastným náradím zamestnanca, ktoré používa na výkon práce je počítač, skener, tlačiareň a telefón alebo vlastným zariadením zamestnanca, ktoré používa na výkon práce je stolička, stôl, atď.). Ak zamestnanec so súhlasom zamestnávateľa používa na výkon práce vlastné náradie, zariadenie alebo predmety potrebné na výkon práce a zamestnávateľ za ich používanie poskytne zamestnancovi náhradu, pričom sú splnené podmienky na poskytnutie náhrady podľa § 145 ods. 2 ZP, je túto možné vylúčiť z predmetu dane podľa § 5 ods. 5 písm. f) ZDP len vtedy, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov zamestnanca.

ZDP bližšie nešpecifikuje, ktoré ukazovatele je potrebné zohľadniť pri kalkulácii, ale ustanovuje, že náhrada sa vypočíta na základe kalkulácie skutočných výdavkov zamestnanca. Vzhľadom na to, zamestnanec predkladá zamestnávateľovi také doklady (údaje), z ktorých bude zrejmé, že ide o výdavky, ktoré zamestnanec skutočne vynaložil v súvislosti s používaním vlastného náradia, zariadenia, alebo predmetov potrebných na výkon práce. Kalkulácia slúži zamestnávateľovi ako podklad k určeniu výšky náhrady.

Do kalkulácie skutočných výdavkov možno započítať aj súvisiace výdavky s používaním vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce, ak ich zamestnanec preukáže. Napr. zvýšené výdavky zamestnanca za elektrickú energiu súvisiace s používaním vlastného náradia počas výkonu prác z domu, môže zamestnanec preukázať aj dokladom (údajmi) o priemernej spotrebe elektrickej energie za prevádzku používaného náradia (napr. spotreba v kWh), dokladom o platbe za spotrebovanú elektrickú energiu (zistenie ceny elektrickej energie za kWh), evidenciou o počte hodín používania vlastného náradia počas dňa (dohodnutý čas vykonávania prác z domu, počas ktorého používa vlastné náradie). Rovnaký postup platí aj pri posúdení skutočných výdavkov zamestnanca na určenie výšky náhrady za internet alebo telekomunikačné služby.

Ak by zamestnanec na výkon práce používal vlastný telefón, na ktorom má neobmedzené hovory, tzv. paušál, za čo mesačne platí rovnakú sumu, potom by nedošlo k zvýšeniu výdavkov na telefónne hovory, pretože zamestnanec stále platí rovnako, bez ohľadu na rozsah hovorov. Úhrada zvýšených výdavkov by prišla do úvahy vtedy, ak by zamestnanec vedel preukázať, že z dôvodu výkonu práce si tento paušál musel v porovnaní s existujúcim stavom navýšiť.

V súlade s § 5 ods. 6 ZDP, predmetom dane nie sú plnenia podľa § 5 ods. 5 písm. f) ZDP, ktoré zamestnávateľ paušalizoval za podmienok, že pri výpočte paušálnej sumy vychádzal z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie týchto plnení, pričom ich výška bola určená na základe preukázanej kalkulácie skutočných výdavkov.

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) šiesty bod ZDP daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP sú výdavky (náklady) zamestnávateľa na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi.

Pre uznanie výdavkov (nákladov) vynaložených v súvislosti s používaním vlastného náradia, vlastného zariadenia a vlastných predmetov potrebných na výkon domáckej práce, telepráce alebo príležitostnej práce z domu zamestnanca do daňových výdavkov zamestnávateľa musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového výdavku vymedzené v § 2 písm. i) ZDP, t.j. musí byť preukázané, že uvedené výdavky (náklady) zamestnávateľa v súvislosti s prácou zamestnancov skutočne vznikli, musí ísť o výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania zdaniteľných príjmov a taktiež musia byť správne zaúčtované z hľadiska vecnej a časovej súvislosti.