Právny poriadok Slovenskej republiky priznáva právnu relevanciu určitým písomnostiam vtedy, keď sú doručené svojmu adresátovi. Preto je právne významné doručenie verejnoprávneho aktu, napríklad súdneho rozhodnutia, ale aj súkromnoprávneho úkonu, napríklad odstúpenia od zmluvy. V rámci pracovného práva je doručenie určitých písomností takisto nesmierne významné a preto je inštitút doručenia písomností výslovne upravený v zákone č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).
Problematika doručovania písomností je v Zákonníku práce formulovaná vo všeobecnom ustanovení – § 38. Na lepšie pochopenie celej problematiky je však nevyhnutné poznať aj vybrané konkrétnejšie ustanovenia pracovnoprávneho kódexu, napríklad tie, ktoré upravujú jednotlivé typy skončenia pracovného pomeru.
Vyššie spomínaný § 38 formuluje pomerne široko okruh písomností, na ktoré sa vzťahujú pravidlá o doručovaní. Ide o písomnosti zamestnávateľa, ktoré sa týkajú vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru, ako aj písomnosti týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca, ktoré vyplývajú z pracovnej zmluvy. Môže ísť napríklad o výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru, návrh dohody o zmene pracovných podmienok, etc. Pre úplnosť musíme dodať, že Zákonník práce pod písomnosťami rozumie aj tie dokumenty, ktoré sa týkajú vzniku, zmeny alebo zániku práv a povinností, ktoré vyplývajú z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Na účely toh