O hromadné prepúšťanie ide v prípade, ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. alebo ak sa pracovný pomer skončí z iného dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca počas 90 dní najmenej s 20 zamestnancami (§ 73 ods. 1 Zákonníka práce).
O hromadné prepúšťanie ide v prípade, ak zamestnávateľ alebo časť zamestnávateľa rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) alebo ak sa pracovný pomer skončí z iného dôvodu, ktorý nespočíva v osobe zamestnanca počas 90 dní najmenej s 20 zamestnancami (§ 73 ods. 1 Zákonníka práce).
Podľa § 73 ods. 2 Zákonníka práce s cieľom dosiahnuť dohodu je zamestnávateľ povinný najneskôr jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania prerokovať so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov priamo s dotknutými zamestnancami, opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu zamestnancov alebo ho obmedziť, predovšetkým prerokovať možnosť ich umiestnenia vo vhodnom zamestnaní na iných svojich pracoviskách, a to aj po predchádzajúcej príprave, a opatrenia na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania zamestnancov. Na ten účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť zástupcom zamestnancov všetky potrebné informácie a písomne ich informovať najmä o:
- dôvodoch hromadného prepúšťania,
- počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať,
- celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva,
- dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať,
- kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.
Pozn.: Konzultačné povinnosti zamestnávateľa – podniku vo vzťahu k sociálnemu partnerovi majú za cieľ dosiahnuť dohodu, najmä pokiaľ ide o opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu alebo ho obmedziť. Účelom prerokovania hromadného prepúšťania zamestnancov je aj hľadanie možností umiestnenia zamestnancov vo vhodnom zamestnaní na iných pracoviskách, ako aj prerokovanie opatrení na zmiernenie nepriaznivých dôsledkov hromadného prepúšťania.
Cieľom konzultačných procedúr zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov podľa smernice o hromadnom prepúšťaní č. 77/129/EHS je dosiahnutie dohody vedúcej k zmierneniu následkov hromadného prepúšťania. Právne normy, ktoré zakotvujú len informačnú povinnosť zamestnávateľa voči sociálnemu partnerovi alebo len konzultačnú povinnosť, resp. sa uspokojujú so stanoviskom sociálneho partnera, sú v rozpore so smernicou o hromadnom prepúšťaní (právna vec C-383/1992 Komisia c/a Spojené kráľovstvo). Európsky súdny dvor sa v tejto právnej veci vyslovil, že zákonodárstvo Veľkej Británie je v rozpore so smernicou o hromadnom prepúšťaní, keď nepredpokladal v podnikoch žiadnych zástupcov zamestnancov, a preto na jeho základe hromadné prepúšťanie uskutočňuje zamestnávateľ sám. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie Európskeho súdneho dvora prinútilo niektoré členské štáty Európskej únie zakotviť právny status zástupcov zamestnancov.
Smernica o hromadnom prepúšťaní č. 77/129/EHS nedefinuje pojem zástupcov zamestnancov a podľa článku 1 necháva vymedzenie tohto pojmu na právnu úpravu alebo zvyklosti členských štátov Európskej únie, avšak Čl. 2 citovanej smernice ustanovuje, že ak zamestnávateľ uvažuje o hromadnom prepúšťaní, musí začať s týmito konzultáciami so zástupcami zamestnancov včas, aby mohla byť dosiahnutá dohoda.
V zmysle § 73 ods. 3 Zákonníka práce doručí zamestnávateľ odpis písomnej informácie podľa odseku 2 súčasne aj úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom v súlade s ustanovením § 73 ods. 4 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný po prerokovaní hromadného prepúšťania so zástupcami zamestnancov predložiť písomnú informáciu o výsledkuprerokovania:
- úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
- zástupcom zamestnancov.
V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ plní povinnosti ustanovené v § 73 odsekoch 2 až 4 Zákonníka práce priamo voči dotknutým zamestnancom. Povinnosti ustanovené v uvedených odsekoch plní zamestnávateľ aj vtedy, ak rozhodnutie o hromadnom prepúšťaní prijal zamestnávateľ uvedený v § 243 ods. 3 Zákonníka práce
Pozn.: Podľa § 243 ods. 3 Zákonníka práce riadiaci zamestnávateľ je vždy zamestnávateľ, ktorý vo vzťahu k inému zamestnávateľovi priamo alebo nepriamo:
- vlastní väčšinu základného majetku tohto zamestnávateľa,
- kontroluje väčšinu hlasov akcionárov zamestnávateľa alebo
- môže vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu tohto zamestnávateľa.
Máte predplatné? Prihláste sa
Zatiaľ ste si prečítali len začiatok...
Celý dokument je len pre predplatiteľov.
Zaregistrujte sa a získajte
zadarmo prístup k vybranému obsahu na 10 dní.
Vďaka registrácii si môžete
- Prečítať platené články na portáli
- Prezerať predpisy
- Používať účtovné súvzťažnosti pre podnikateľov
- Vyskúšať funkcie záložky Moja kancelária
- Prelistovať celý archív časopisov Dane a účtovníctvo v praxi a DPH v praxi