Delené pracovné miesto v novelizovanom Zákonníku práce

JUDr. Tatiana Mičudová

Vydáno: 01. 11. 2011 15 minút čítania

Delené pracovné miesto zaraďujeme medzi flexibilné formy zamestnania, inak nazývané aj ako atypické formy zamestnávania, alebo netypické formy zamestnávania. Atypické formy zamestnávania sa čoraz viac stávajú kľúčovými nástrojmi pre rast zamestnanosti, ale predstavujú aj nástroje zosúlaďovania pracovného a súkromného života zamestnancov.

Dňa 13. júla 2011 Národná rada SR prijala zákon č. 257/2011, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 257/2011 Z. z.“), ktorý nadobúda účinnosť dňa 1. septembra 2011 (výnimkou sú ustanovenia o výmere dovolenky, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2012).

Zákon č. 257/2011 Z. z. má za cieľ hlavne:

zmeniť Zákonník práce na modernú a flexibilnú pracovnú normu,
nastaviť pracovné podmienky veľmi pružne, v závislosti od podmienok konkrétneho zamestnávateľa, ale aj zamestnanca,
zaviesť také opatrenia, ktoré umožnia ľahšie zaradenie sa na trh práce rodičom malých detí (napr. zavedením inštitútu deleného pracovného miesta),
odstrániť zbytočnú byrokraciu (napr. nárok na 5 týždňov dovolenky už nebude potrebné preukazovať rôznymi potvrdeniami, vznikne automaticky po dosiahnutí veku 33 rokov).

Zákon č. 257/2011 Z. z. zavádza do Zákonníka práce nový inštitút, a to delené pracovné miesto, v zahraničí známe pod názvom „job sharing“.

Delené pracovné miesto zaraďujeme medzi flexibilné formy zamestnania, inak nazývané aj ako atypické formy zamestnávania, alebo netypické formy zamestnávania. Zákon č. 257/2011 Z. z. tak vytvára podmienky pre zvýšenie flexibility na slovenskom trhu práce a širšie využívanie atypických foriem zamestnávania.

Článok sa venuje pojmu atypická forma zamestnania, dôvodom vzniku atypických foriem zamestnávania, medzi ktoré patrí aj „job sharing“ a právnej úprave deleného pracovného miesta v slovenskom právnom poriadku.