Predpokladom každého pracovného pomeru, a teda aj pracovného pomeru domáckeho zamestnanca – fyzickej osoby je pracovná zmluva. Podobne, ako je to pri klasických zamestnancoch, aj pri práci vykonávanej mimo pracoviska je potrebné uzatvoriť písomnú pracovnú zmluvu. V nej sa uvádzajú všetky podstatné údaje ustanovené v § 43 ods. 1 Zákonníka práce, a to druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce ako aj mzdové podmienky. Okrem náležitostí uvedených v § 43 ods. 1 Zákonníka práce je možné v pracovnej zmluve uviesť aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, skúšobnú dobu a podobne.
Pracovno-právne hľadisko
Predpokladom každého pracovného pomeru, a teda aj pracovného pomeru domáckeho zamestnanca – fyzickej osoby je pracovná zmluva. Podobne, ako je to pri klasických zamestnancoch, aj pri práci vykonávanej mimo pracoviska je potrebné uzatvoriť písomnú pracovnú zmluvu. V nej sa uvádzajú všetky podstatné údaje ustanovené v § 43 ods. 1 Zákonníka práce, a to druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce ako aj mzdové podmienky. Okrem náležitostí uvedených v § 43 ods. 1 Zákonníka práce je možné v pracovnej zmluve uviesť aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, skúšobnú dobu a podobne.
Pozn.: Pri mieste výkonu práce sa v pracovnej zmluve uvedie, že zamestnanec bude vykonávať dohodnutú prácu doma (napr. v mieste svojho bydliska), prípadne na inom vhodnom mieste. Pracovný pomer domáckeho zamestnanca možno dohodnúť tiež ako pracovný pomer na určitú dobu. Vo všetkých ďalších otázkach týkajúcich sa pracovnoprávneho vzťahu s domáckym zamestnancom sa primerane použijú ustanovenia Zákonníka práce a ostatných pracovnoprávnych predpisov.
Pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste (ďalej len „domácka práca“) alebo vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií (ďalej len „ telepráca“) v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, sa spravuje Zákonníkom práce s určitými odchýlkami (§ 52 ods. 1 Zákonníka práce).
Pozn.: Domácka práca je pracovný pomer, ktorého miestom výkonu práce nie je pracovisko zamestnávateľa, ale vlastná domácnosť zamestnanca, resp. iné dohodnuté miesto. Dôležitým kritériom pri určovaní, či sa jedná o domáckeho zamestnanca, teda pri určovaní jeho statusu je, že miesto výkonu práce zamestnanca je dohodnuté na inom mieste ako na pracovisku zamestnávateľa. V prípade, že by si zmluvné strany v pracovnej zmluve dohodli ako miesto výkonu práce iné dohodnuté miesto, zamestnanec by mal aj napriek tomu status domáckeho zamestnanca, aj keby v skutočnosti nepracoval doma. Pod spoločný právny režim podriaďuje ustanovenie § 52 ods. 1 Zákonníka práce nielen výkon domáckej práce, ale aj telepráce, teda práce, ktorú zamestnanec vykonáva doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií.
Dôležitým predpokladom, od ktorého závisí rozhodnutie zamestnávateľa zamestnať domáckych zamestnancov, je druh a charakter vykonávanej práce. Ide najmä o rôzne administratívne práce, prepisovanie