Pracovné právo, mzdy a platy

Pracovný čas a jeho evidencia

Ing. Iveta Matlovičová

Vydáno: 14. 09. 2022 23 minút čítania

Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Za vykonanú prácu majú zamestnanci právo na mzdu. V zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) je jedna výnimka, keď zamestnanec prácu nevykonáva a tento čas sa považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí peňažné plnenie. Je to deň sviatku, ktorý pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca, t. j. na deň, kedy má zamestnanec pracovať.

Uvedené vyplýva z § 122 ods. 3 Zákonníka práce, kde sa ustanovuje, že ak zamestnanecnepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, považuje sa tento deň za odpracovaný a zamestnancovi za tento deň patrí:

náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok,
mzda, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, pričom v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že sa mu namiesto mzdy poskytne náhrada mzdy.

Vymedzenie pojmu pracovný čas

Na účely určenia rozsahu a rozvrhnutia pracovného času používa Zákonník práce ako základnú časovú jednotku týždenný pracovný čas. Podľa § 85 ods. 3 Zákonníka práce týždeň predstavuje sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.

Dĺžku pracovného času, ktorú zamestnanec môže "najviac" odpracovať, predstavuje tzv.

zákonný pracovný čas

. Ide pritom o čistý pracovný čas, do rozsahu ktorého nie sú zahrnuté prestávky v práci určené na jedenie a odpočinok. Najvyšší rozsah týždenného pracovného času určuje Zákonník práce. V rámci príslušného týždňa môže zamestnanec odpracovať najviac 40 hodín týždenne (maximálna dĺžka týždenného pracovného času) a najviac 12 hodín denne (maximálna dĺžka denného pracovného času).

Príklad č. 1:

V pracovnej zmluve má zamestnanec ustanovený pracovný čas v dĺžke 40 hodín týždenne. Koľko hodín v skutočnosti strávi zamestnanec v zamestnaní týždenne?

V súlade s § 91 ods. 5 Zákonníka práce sa prestávky na odpočinok a jedenie nezapočítavajú do pracovného času. Uvedené neplatí len v prípade, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom. To znamená, že zamestnanec v zadanom príklade má povinnosť odpracovať 40 hodín týždenne a každý deň má nárok na polhodinovú prestávku na obed, ktorá sa nepovažuje za pracovný čas zamestnanca. V zamestnaní tak bude zamestnanec celkom 42,5 hodiny týždenne.

* * *

Pre maximálnu dĺžku zákonného týždenného pracovného času platia pre vybrané skupiny zamestnancov, príp. typy prevádzok nasledovné výnimky:

zamestnanec, ktorý má rozvrhnutý pracovný čas tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v dvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac

38 a 3/4 hodiny týždenne,

zamestnanec, ktorý má rozvrhnutý pracovný čas tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke, má pracovný čas najviac

37 a 1/2 hodiny týždenne,

mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac

30 hodín týždenne

, a to aj v prípade, že pracuje pre viacerých zamestnávateľov,

mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas n

Máte predplatné? Prihláste sa