Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Za vykonanú prácu majú zamestnanci právo na mzdu.
V zákone č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) je jedna výnimka, keď zamestnanec prácu nevykonáva a tento čas sa považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí peňažné plnenie.
Je to deň sviatku, ktorý pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca
, t.j. na deň, keď má zamestnanec pracovať. Uvedené vyplýva z § 122 ods. 3 Zákonníka práce, kde sa ustanovuje, že ak zamestnanec nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, považuje sa tento deň za odpracovaný a zamestnancovi za tento deň patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok, alebo mzda, ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, pričom v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že sa mu namiesto mzdy poskytne náhrada mzdy.Vymedzenie pojmu pracovný čas
Na účely určenia rozsahu a rozvrhnutia pracovného času používa Zákonník práce ako základnú časovú jednotku týždenný pracovný čas. Podľa § 85 ods. 3 Zákonníka práce týždeň predstavuje sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.
Dĺžku pracovného času, ktorú zamestnanec môže „najviac“ odpracovať, predstavuje tzv.
zákonný pracovný čas
. Ide pritom o čistý pracovný čas, do rozsahu ktorého nie sú zahrnuté prestávky v práci určené na jedenie a odpočinok. Najvyšší rozsah týždenného pracovného času určuje Zákonník práce. V rámci príslušného týždňa môže zamestnanec odpracovať najviac 40 hodín týždenne (maximálna dĺžka týždenného pracovného času) a najviac 12 hodín denne (maximálna dĺžka denného pracovného času).Príklad č. 1:
V pracovnej zmluve má zamestnanec ustanovený pracovný čas v dĺžke 40 hodín týždenne. Koľko hodín v skutočnosti „strávi“ zamestnanec v zamestnaní týždenne? Započítavajú sa do pracovného času aj obedové prestávky?
V súlade s § 91 ods. 5 Zákonníka práce sa prestávky na odpočinok a jedenie nezapočítavajú do pracovného času. Uvedené neplatí len v prípade, ak ide o prestávku na odpočinok a jedenie, pri ktorej sa zabezpečuje primeraný čas na odpočinok a jedenie bez prerušenia práce zamestnancom. To znamená, že zamestnanec v zadanom príklade má povinnosť odpracovať 40 hodín týždenne a každý deň má nárok na polhodinovú prestávku na obed, ktorá sa nepovažuje za pracovný čas zamestnanca. V zamestnaní tak zamestnanec bude/strávi celkom 42,5 hodiny týždenne.
Pre maximálnu dĺžku zákonného týždenného pracovného času platia pre vybrané skupiny zamestnancov, príp. typy prevádzok nasledovné výnimky:
-
zamestnanec, ktorý má rozvrhnutý pracovný čas tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v dvoch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne,
-
zamestnanec, ktorý má rozvrhnutý pracovný čas tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo vo všetkých zmenách v trojzmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke, má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne,
-
mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, a to aj v prípade, že pracuje pre viacerých zamestnávateľov,
-
mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, a to aj v prípade, že pracuje pre viacerých zamestnávateľov,
-
zamestnanec, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, má pracovný čas najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.
Zákonník práce nevymedzuje najnižší rozsah zákonného pracovného času. O jeho nižšom rozsahu možno kolektívne vyjednávať alebo ho ustanoviť v pracovnom poriadku zamestnávateľa.