Zrušenie registrácie pre DPH

Podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania DPH pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Spoločnosť (platiteľ DPH) nadobudla v roku 2021 dva pozemky cca v hodnote 370 000 €, na ktorých chcela urobiť vlastnú výstavbu. V roku 2021 a 2022 sa nakupoval materiál a boli vykonané práce pri ktorých sa uplatňoval odpočet DPH (ale aj práce bez dph a samozdanenie). Keďže výstavba nepokročila ani na 20 % plánu spoločnosť stopla výstavbu. Od roku 2023 nevykonáva žiadnu činnosť a chce zrušiť registráciu pre DPH. Pozemky sú stále na predaj. Má povinnosť úpravy odpočtu DPH podľa § 54? Ak áno, aké čísla dosadiť do vzorca podľa prílohy č. 1 DPH, keďže zmena účelu nenastala, nákup pozemkov bol bez DPH, a koeficient 1?

Stali sme sa platiteľom DPH 17. 4. 2024 z dôvodu prekročenia obratu. Momentálne nedosahujeme obrat pre registráciu. Od registrácie je už 12 mesiacov. Môžeme požiadať o zrušenie registrácie DPH, alebo musíme počkať na celý kalendárny rok 2025? Lebo v §  81 je uvedené (1) Žiadosť o zrušenie registrácie pre daň môže podať platiteľ, ak je registrovaný a) podľa § 4, a to najskôr po uplynutí jedného kalendárneho roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nepresiahol v predchádzajúcom kalendárnom roku 50 000 eur, Podmienku jedného kalendárneho roka zatiaľ nespĺňame. Splníme ju až 1. 1. 2026, ak správne si uvedené ustanovenie vykladám.

Rozpočtová organizácia (RO) je registrovaná na účely DPH od roku 2011 podľa § 7 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), konajúca iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, nevykonávajúca podnikateľskú činnosť. Je teda právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Nakupuje licencie napríklad Adobe, Canva, MS Teams z Veľkej Británie a Írska. Stáva sa takáto RO podľa § 15 ods. 4 zdaniteľnou osobou alebo nie? Má postupovať pri určení miesta dodania služieb podľa § 15 ods. 1 alebo § 15 ods. 2? IČ DPH pridelené podľa § 7 má oznamovať dodávateľom zo zahraničia iba pri nadobudnutí tovaru alebo aj pri službách dodaných zahraničnými osobami z iných členských štátov alebo z tretích štátov?

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa deregistrácie z úradnej moci v prípade opakovaného nedodržiavania daňových povinností - C-164/24 Cityland.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k najdôležitejším a zároveň najkomplikovanejším druhom nepriamych daní, ktoré výrazne ovplyvňujú podnikateľské prostredie, finančné toky a administratívnu záťaž subjektov v celej Európskej únii. V podmienkach Slovenskej republiky prešla právna úprava DPH od 1. januára 2025 zásadnou reformou, ktorá reagovala najmä na povinnosť implementovať legislatívu Európskej únie, ako aj na snahu o zjednodušenie administratívnej náročnosti pre malé a stredné podniky.

Cieľom článku je pochopenie zmien v oblasti dane z pridanej hodnoty v roku 2025. Vysvetlíme jednotlivé zmeny, aby ich podnikatelia vedeli správne používať komplexne a pracovať s nimi a vyvarovali sa tým prípadným komplikáciám (ako sú pokuty, penále, daňové kontroly…) a vypichnutie niektorých pozitívnych dopadov, ktoré by mohli podnikateľovi v tuzemsku zjednodušiť podnikanie.

S účinnosťou od 1. januára 2025 sa mení pomerne významne celý proces registrácie pre daň z pridanej hodnoty. K 31. decembru 2024 platia súčasne platné ustanovenia a podnikatelia sa registrujú pre daň podľa „starého“ dobiehajúceho systému. Od 1. januára 2025 je tzv. STOP stav, keď sa obrat na účely registrácie vynuluje a začne sa sledovať podľa nových pravidiel.

SZČO rekonštruovala budovu, ktorú vložila do majetku. Z nákupu si odpočítavala DPH. Keďže už nemá dostatočný obrat, chce zrušiť registráciu pre DPH a následne previesť nehnuteľnosť do osobného vlastníctva. Aký by to malo vplyv na daň z príjmov a DPH (keďže už by nebola platiteľ).

Po predstavení novozavádzaných osobitných úprav pre malé podniky domácich a zahraničných osôb v ustanoveniach § 68e až § 68g, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025, sa v poradí druhej časti článku k novele zákona o DPH zameriame práve na registračné ustanovenia. 

Vychádzajúc z článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Vychádzajúc z ustanovenia § 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) platí, že ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur. Žiadosť o registráciu pre daň môže podať takáto osoba aj dobrovoľne, teda aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku 14 000 eur. V spomínaných prípadoch sa však žiadosť o registráciu pre daň nepodáva, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a zákona o DPH.

Spoločnosť Alfa, s. r. o., mesačný platiteľ DPH, sa zlúčila so spoločnosťou Beta, s. r. o., mesačným platiteľom DPH, dňa 15. 2. (rozhodný deň). Spoločnosť Alfa, s. r. o., bola zrušená bez likvidácie a jej právnym nástupcom je spoločnosť Beta, s. r. o. Kto, kedy a za ktoré konkrétne dni mesiaca február podáva daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie február za spoločnosť Alfa, s. r. o.? Podá ho ešte spoločnosť Alfa, s. r. o., za obdobie od 1. do 14. 2. alebo spoločnosť Beta, s. r. o., za obdobie od 1. do 14. 2. za spoločnosť Alfa, s. r. o., osobitne a potom za celý február za seba (dve daňové priznania), alebo spoločnosť Beta, s. r. o., podá jedno daňové priznanie za február, v rámci ktorého budú zahrnuté všetky plnenia spoločnosti Alfa, s. r. o., od 1. do 14. 2. a zároveň všetky plnenia spoločnosti Beta, s. r. o., za celý február?

Možnosť skupinovej registrácie pre daň z pridanej hodnoty vyplýva z článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a umožňuje jednoduchšie uplatňovanie dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby. Uvedený článok smernice bol implementovaný do ustanovení § 4a a 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

V druhej časti článku si prejdeme registrácie zdaniteľných osôb, ktoré sa nestávajú platiteľmi DPH a vzťahujú sa na ne iba niektoré povinnosti zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) vo vybraných situáciách obchodovania so zahraničím. Ide o registrácie podľa § 7a, § 7 a ich zmeny na registráciu za platiteľa DPH v zmysle § 4 zákona o DPH.

Legislatíva v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty (DPH) ustanovuje, resp. umožňuje podnikateľským subjektom registrovať sa z rôznych dôvodov. Podnikateľské subjekty ich v praxi často zjednocujú do najčastejšej kategórie „platiteľ DPH“, v skutočnosti sa však povinnosti, práva či režimy vykazovania jednotlivých skupín podnikateľov podliehajúcich zákonu č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) líšia.

Národná rada SR schválila 5. novembra 2020 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) a ktorý bol zverejnený v zbierke zákonov 2. decembra 2020 pod č. 344/2020. Niektoré ustanovenia zákona č. 344/2020 Z. z. (ďalej len „novela zákona o DPH“) nadobudli účinnosť 1. januára 2021, ďalšie ustanovenia nadobúdajú účinnosť 1. júla 2021.  

Jednou z aplikačných nejasností zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") bola v minulosti otázka, či je platiteľ DPH povinný odviesť výstupnú DPH pri zrušení registrácie aj z tovaru, resp. majetku, ktorý nie je z hľadiska dane z príjmov majetkom odpisovaným. Nové pravidlá účinné od 1. januára 2020 však v určitých situáciách zavádzajú povinnosť výpočtu dane aj pri majetku, ktorý na účely dane z príjmov platiteľ DPH neodpisuje. Spresnil sa totiž výpočet výstupnej DPH z neodpisovaného majetku pri jeho bezodplatnom dodaní a v prípade zrušenia registrácie za platiteľa DPH.

Zrušenie registrácie platiteľa DPH upravuje ustanovenie § 81 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). V článku sa dozviete, ako možno zrušiť registráciu pre DPH a s akými povinnosťami súvisiacimi so zrušením registrácie má platiteľ dane počítať.

V decembrovom čísle časopisu DPH v praxi sme priniesli prvú časť článku o zmenách zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ktoré sú účinné od 1. januára 2020. Dokončenie článku prinášame v tomto čísle nášho časopisu.