Zdaniteľné plnenie

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. je zdaniteľnou osobou každá osoba vykonávajúca nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, bez ohľadu na účel či výsledok danej činnosti. Primárne sa za zdaniteľné osoby považujú podnikateľské subjekty, avšak tento status môže nadobudnúť aj osoba, ktorá nie je založená na účely podnikania, ak generuje príjmy z ekonomickej činnosti vykonávanej sústavne a opakovane. Status zdaniteľnej osoby je priznaný aj subjektom vykonávajúcim prípravné práce pred začiatkom realizácie zdaniteľných obchodov v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora (C-268/83). Zdaniteľnou osobou môže byť tiež osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, avšak výlučne za účelom tejto činnosti.

Základ dane pri dodaní tovaru a poskytovaní služieb a pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru tvorí všetko, čo zakladá odplatu, ktorú dodávateľ získal alebo má získať od kupujúceho alebo od tretej strany, a to vrátane dotácií priamo viazaných na kúpnu cenu. Dotácie poskytnuté na účely prevádzky dotovaného subjektu, nie sú súčasťou základu dane. V príspevku uvádzame prípady z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré sa zaoberajú otázkou dotácií vo vzťahu k základu dane.

Inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty (DPH) z predchádzajúceho stupňa bola do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) prvýkrát zakomponovaný už v roku 2004. Problematika ručenia za DPH je v zákone o DPH obsiahnutá v rámci ustanovení § 69 ods. 13 a § 69b, pričom ich účelom je najmä legislatívna podpora v boji proti podvodom v súvislosti s DPH.

Druhá časť sa zaoberá výpočtom oslobodenia príjmov na základe obdobia nadobudnutia cenných papierov, pričom zdôrazňuje rozdiely medzi papiermi nadobudnutými do a po roku 2010. Okrem oslobodenia podľa bežných ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len "ZDP") sa špeciálne oslobodenia týkajú aj venovaním zamestnaneckých opcií a cenných papierov formou odmien začínajúcimi podnikmi. Tieto pravidlá upravujú daňové povinnosti a možnosti úspory pre jednotlivcov vlastniacich cenné papiere na účtoch dlhodobého investičného sporenia. Téma je rozšírená o konkrétne príklady z praxe, ktoré ilustrujú, akým spôsobom sa príjem z predaja cenných papierov zohľadňuje v rámci daňového priznania, vrátane výpočtu zdaniteľného príjmu, uplatnenia výdavkov a podmienok oslobodenia.

Zlepšenie verejných financií. To je hlavným cieľom zákona č. 278/2024 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (ďalej len „konsolidačný zákon“), ktorý schválila Národná rada SR 3. októbra 2024. Samotný názov zákona definuje jasne, čo má byť jeho prioritou. V tomto článku sa zameriame na kľúčové zmeny, ich pozitíva aj negatíva.

Podnikatelia, či už fyzické alebo právnické osoby majú každoročnú povinnosť voči štátu, a to podanie daňového priznania a zaplatenie dane z príjmov. V článku sa autorka venuje zmenám, ktoré nastali oproti minulému obdobiu pre fyzické osoby.

V daňovom procese platia jednotlivé základné myšlienky, ktoré sú dané kogentnou právnou úpravou a sú platné pre celé daňové konanie. Ide napríklad o zásadu právnej súladnosti daňového konania, ktorá požaduje okrem iného právnu súladnosť procesu dokazovania, ktoré je podkladom pre vydanie rozhodnutia.

Jednou z kľúčových podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na účely svojho podnikania ako platiteľ dane. Uvedené vyplýva priamo z ustanovenia § 49 ods. 2 platného zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o DPH“).

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka neoddeliteľne súvisí tak pre podnikateľov ale aj ostatné fyzické osoby aj koniec zdaňovacieho obdobia. V tomto „duchu“ je zisťovanie a úprava základu dane z príjmov pre fyzické osoby v práve prebiehajúcom období činnosťou, ktorej výsledkom je určenie výšky konečnej daňovej povinnosti k dani z príjmov.

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH, plánuje kúpiť nehnuteľnosť v Chorvátsku. Nehnuteľnosť je nová a obstaraná bude od chorvátskeho developera, platiteľa DPH v Chorvátsku. Slovenská firma plánuje uvedenú nehnuteľnosť používať na krátkodobý prenájom pre turistov. Akým spôsobom sa vysporiada DPH pri obstaraní, respektíve aká je možnosť odpočtu DPH v slovenskej firme? Akým spôsobom sa budú zdaňovať výnosy z prenájmu v slovenskej firme, respektíve zdaňujú sa takéto výnosy v SR, keďže majiteľom nehnuteľnosti bude firma, ktorá má sídlo v tuzemsku?

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa bezodplatného dodania tovaru (tepla) a určenia základu dane - C-207/23 - Finanzamt X.

1., Firma A (slovenská sro, platiteľ podľa § 4) chce vykonávať práce na hnuteľnom hmotnom majetku zákazníka (takže lode nemáme vo vlastníctve, má ich vo vlastníctve zákazník). Presnejšie ide o opravu a údržbu lodí. Ide o rôzne práce, napr. natieračské práce, rôzne opravy, repasovanie...atď. Klientom je firma B (nórska spoločnosť, ktorá má vo vlastníctve tieto lode). Podľa nás ide o základné pravidlo § 15 zákona o DPH. Lode sú fyzicky buď v Nórsku alebo na Slovensku alebo v Maďarsku. Z hľadiska zákona o DPH tu fyzická poloha lodí je irelevantná, miesto dodania je tam, kde zdaniteľná osoba odberateľ má sídlo. SK spoločnosť A fakturuje firme B službu s prenesením daňovej povinnosti. V tomto uvedenom prípade slovenská sro potrebuje použiť samozrejme aj materiál pri opravách. 2., Môže nastať taká situácia, že nórska spoločnosť od SK firmy objedná kamerový systém, GPS systém na tieto jeho lode spolu s montážou [§ 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH]. Tu by už fyzickosť rozhodovala, napr. ak je montáž vykonaná na území SK, tak je vznik daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 1, ak je vykonaná na území HU, tak SK DPH sa to netýka, ale SK spoločnosť by možno mala povinnosť HU registrácie, ďalej ak montáž je vykonaná v Nórsku, tak predpokladám je klasický prenos na nórsku firmu. 3., Môže nastať taká situácia, že nórska spoločnosť objedná od SK firmy len samotnú montáž GPS a kamerového systému a samotný tovar objedná od niekoho iného. Z nášho pohľadu by sa postupovalo podľa bodu 1. Montáž a inštalácia sa zdaňuje podľa ustanovenia pre zdanenie služby. Kde je tá pomyselná čiara medzi hore uvedenými prípadmi 1 a 2? Mám na mysli to, že napr. aj pri oprave a údržbe sa použije nejaký ten materiál. Záleží to od formulácie zmluvy, alebo napr. že aký pomer má samotný tovar (materiál) k samotným prácam? Sú hore uvedené úvahy správne? Ďakujeme

Správne vymedzenie základu pre výpočet DPH je dôležité pre správne vyčíslenie sumy samotnej dane. Problematickým môže byť zložité, komplexné plnenie, pozostávajúce s viacerých rôznych činností, resp. prvkov. V týchto prípadoch je potrebné stanoviť, či ide o viac rôznych samostatných zdaniteľných plnení (dodaní tovarov a služieb), alebo ide o súvisiace plnenia (činnosti), v rámci ktorých existuje plnenie vedľajšie a hlavné, pričom výsledkom je len jedno zdaniteľné plnenie.

Právo na odpočítanie DPH je podmienené použitím prijatého zdaniteľného obchodu (tovaru alebo služby) na podnikanie platiteľa. V prípadoch, keď z určitých dôvodov dochádza napríklad k likvidácii tovaru, resp. dôjde k zmareniu investície, alebo k upusteniu od plánovanej činnosti, nie je naplnená podmienka použitia prijatého plnenia na podnikanie platiteľa. V príspevku uvádzame závery vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej Únie, z ktorých vyplýva, aký vplyv môžu mať majú uvedené situácie na už uplatnené odpočítanie DPH.

S účinnosťou od 1.1.2024 potešia daňovníkov (najmä fyzické osoby nepodnikateľov) nové úľavy, oslobodenia a zvýhodnené režimy či sadzby, týkajúce sa investícií, sporení a správy aktív rôzneho druhu. Zvýhodnený bude predaj či iné obchody s virtuálnymi menami, rovnako sa však zatraktívni aj držanie a následný predaj akcií (samostatných či v ETF fondoch a portfóliách obchodníkov s cennými papiermi) či dokonca predaj podielov v "eseročkách", zamestnaneckých akcií alebo akcií nezávislých kontraktorov.

V daňovej oblasti platí, že daňové subjekty si môžu zorganizovať svoje podnikanie tak, aby si znížili svoju daňovú povinnosť. Neexistuje žiadna povinnosť podnikať takým spôsobom, aby sa zvýšil daňový príjem štátu. Základnou zásadou je sloboda vybrať si čo najmenej zdaniteľný spôsob prevádzkovania podnikania, aby sa minimalizovali náklady. Takáto sloboda voľby však existuje len v rozsahu legálnych možností stanovených režimom DPH – tomu nezodpovedá zistenie podvodu na DPH.

Zdaniteľné obchody na účely dane z pridanej hodnoty sú vymedzené ako predmet dane v rámci § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Ide o také plnenia, ktoré podliehajú DPH podľa uvedeného zákona. Podrobne sú zdaniteľné obchody bližšie špecifikované v rámci § 8, § 8a, § 9, § 9a, § 11, § 11a a § 12 zákona o DPH. Slovenskou DPH sa zdaňujú všetky uvedené zdaniteľné obchody, ak miesto ich plnenia je na území Slovenskej republiky a samozrejme nie je možné na ne uplatniť oslobodenie od DPH.