Rozsudky Súdneho dvora EÚ

Podľa procesného daňového predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) je výkon daňovej kontroly limitovaný jedným rokom.

Súdny dvor EÚ vydal v 1. polroku 2025 nasledujúce rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky dane z pridanej hodnoty

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa deregistrácie z úradnej moci v prípade opakovaného nedodržiavania daňových povinností - C-164/24 Cityland.

Základ dane pri dodaní tovaru a poskytovaní služieb a pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru tvorí všetko, čo zakladá odplatu, ktorú dodávateľ získal alebo má získať od kupujúceho alebo od tretej strany, a to vrátane dotácií priamo viazaných na kúpnu cenu. Dotácie poskytnuté na účely prevádzky dotovaného subjektu, nie sú súčasťou základu dane. V príspevku uvádzame prípady z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré sa zaoberajú otázkou dotácií vo vzťahu k základu dane.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či má kompenzácia vzniknutých nákladov, ktorú vypláca územný samosprávny celok poskytovateľovi služieb verejnej hromadnej dopravy, vstupovať do základu dane týchto služieb - C-615/23 - Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej.

Rozhodnutia daňových orgánov (správcu dane - daňového úradu a odvolacieho orgánu - Finančného riaditeľstva SR) často poukazujú v odôvodnení svojich rozhodnutí na dôkazy získané v trestnom konaní. Otázkou možnosti použitia takýchto dôkazov v daňovom konaní sa zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-419/14, WebMindLicenses Kft. a tiež aj Najvyšší správny súd SR vo veci sp. zn. 4Sfk/110/2022, z ktorého vyplýva, že Uznesenie o vznesení obvinenia a ani skutkové zistenia v ňom obsiahnuté nemôžu byť považované za priamy dôkaz v zmysle daňového procesného zákona (daňového poriadku).

Súčasťou základných pravidiel dane z pridanej hodnoty (DPH) je, že základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom a iba ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť daňový výdavok, alebo nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku vo veci C640/23 „Greentech SA“ zaoberal otázkou možnosti odpočítania DPH z transakcie, ktorú na základe daňovej kontroly daňová správa prekvalifikovala na nepodliehajúcu DPH, ak je nemožné alebo nadmerne ťažké získať od predávajúceho vrátenie nedôvodne zaplatenej DPH.

Komisný predaj sa realizuje na základe komisionárskej zmluvy, v podstate ide o odložený predaj, keď práva k tovaru prevedie vlastník (dodávateľ), t.j. komitent na predajcu (komisionára) až v okamihu, keď predajca nájde zákazníka pre daný tovar.

Daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) ako druh nepriamej dane je jedným z najrozšírenejších daňových systémov, ktorý zohráva významnú úlohu v hospodárskych procesoch všetkých krajín Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky, v ktorej predstavuje jeden z najväčších príjmov do štátneho rozpočtu. Systém DPH primárne funguje na princípe povinnosti podnikateľov odvádzať daň v každom kroku dodávateľského reťazca. Aby sa však zabránilo prípadnému dvojitému zdaneniu a aby sa zjednodušila daňová zaťaženosť podnikateľov, európska ako aj národná legislatíva umožňuje podnikateľom tzv. odpočet DPH, ktorú zaplatili pri nákupe tovarov a služieb, ktoré používajú na výkon svojej podnikateľskej činnosti.

Kaucie či depozity majú v rámci podnikateľských obchodných vzťahov charakter zabezpečovacieho prostriedku. Obecne sa pod zabezpečením záväzku rozumie súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní.

Súdny dvor EÚ vydal v 2. polroku 2024 nasledujúce rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky DPH:

V rozsudku C-622/23 „rhtb“ sa Súdny dvor EÚ zaoberal otázkou, či suma, ktorá prináleží zhotoviteľovi diela, ak nedošlo k (úplnému) dokončeniu diela z dôvodov na strane objednávateľa, podlieha zdaneniu daňou z pridanej hodnoty.

Jednou z kľúčových podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na účely svojho podnikania ako platiteľ dane. Uvedené vyplýva priamo z ustanovenia § 49 ods. 2 platného zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o DPH“).

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku vo veci C594/23 „Lomoco Development ApS a i.“ zaoberal otázkou, či dodanie pozemku, na ktorom sú ku dňu tohto dodania postavené len základy obytnej budovy, predstavuje dodanie „stavebného pozemku“ v zmysle článku 12 smernice o DPH.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku vo veci C475/23 "Voestalpine Giesserei Linz GmbH" zaoberal otázkou práva na odpočítanie DPH v prípade bezodplatného poskytnutia práva na užívanie majetku subdodávateľovi na účely spracovateľskej činnosti.

Nedôvodná fakturácia dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), resp. uvedenie DPH na faktúre nad rámec zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") má za následok povinnosť poskytovateľa plnenia (dodávateľa) odviesť túto DPH. Vyplýva to z článku 203 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len "smernica o DPH") a tiež z § 69 ods. 5 zákona o DPH.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa určenia miesta dodania služieb vo väzbe na existenciu dane z pridanej hodnoty (DPH) prevádzkarne schopnej prijímať a využívať poskytované služby - C-533/22 Adient.

Súdny dvor EÚ vydal v 1. polroku 2024 nasledujúce rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky DPH: