V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či má kompenzácia vzniknutých nákladov, ktorú vypláca územný samosprávny celok poskytovateľovi služieb verejnej hromadnej dopravy, vstupovať do základu dane týchto služieb - C-615/23 - Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej.
Predmet sporu
Poľská spoločnosť P. pôsobí v oblasti osobnej dopravy. Ako prevádzkovateľ plánovala uzavrieť zmluvu o poskytovaní služieb verejnej hromadnej dopravy s územným samosprávnym celkom, ktorý má postavenie organizátora verejnej hromadnej dopravy (ďalej len „organizátor“).
V rámci plánovanej činnosti by bola spoločnosť P. odmeňovaná najmä z predaja cestovných lístkov, ktorých cenu by určil organizátor. Keďže tento spôsob financovania by nepostačoval na pokrytie nákladov na túto činnosť, spoločnosť P. by od organizátora dostávala kompenzáciu. Zmluva uzavretá s organizátorom by stanovovala podmienky vyplácania kompenzácie, ktorej základom by bol záporný finančný výsledok vyplývajúci z tejto činnosti, a spresňovala by tiež maximálnu výšku takejto kompenzácie za určité obdobie.
V tejto súvislosti spoločnosť P. požiadala daňovú správu o vydanie záväzného daňového stanoviska k otázke, či kompenzácia strát vznikajúcich z poskytovania služieb verejnej hromadnej dopravy predstavuje obrat podliehajúci DPH.
Podľa spoločnosti P. kompenzácia nemá byť súčasťou základu dane, pretože nemá priamy vplyv na cenu poskytovaných služieb, ale predstavuje príspevok na celkové náklady plánovanej činnosti. Daňová s