V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa určenia miesta dodania služieb v prípade zapojenia príjemcu do podvodu s daňou z pridanej hodnoty (DPH) – C‑641/21 Climate Corporation Emissions Trading.
Predmet sporu
Rakúska spoločnosť Climate Corporation Emissions Trading GmbH (ďalej len "Climate Corporation") previedla za protihodnotu emisné kvóty skleníkových plynov na nemeckú spoločnosť Bauduin Handelsgesellschaft mbH (ďalej len "Bauduin").
Rakúsky daňový úrad kvalifikoval tieto prevody emisných kvót skleníkových plynov ako zdaniteľné plnenia (dodania tovaru), na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie od DPH pri dodaní tovarov v rámci Spoločenstva. Podľa tohto daňového úradu sa spoločnosť Bauduin ako tzv. "missing trader" podieľala na DPH podvode typu "kolotoč" a spoločnosť Climate Corporation vedela alebo mala vedieť, že tieto kvóty budú použité na účely úniku na DPH.
Rakúsky súd konštatoval, že prevody emisných kvót skleníkových plynov sa musia kvalifikovať nie ako "dodanie tovaru", ale ako "poskytovanie služieb" s miestom dodania v Nemecku, pričom spoločnosť Bauduin bola osobou povinnou platiť DPH s týchto služieb v Nemecku.
Predmetom sporu bola teda otázka, či v prípade poskytnutia služby zdaniteľnou osobou so sídlom v jednom členskom štáte zdaniteľnej osobe so sídlom v inom člen