V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežným otázkam týkajúcim sa DPH posúdenia náhrady prijatej operátorom v prípade predčasného ukončenia zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb – C-295/17 MEO – Serviços de Comunicaçőes e Multimédia SA proti Autoridade Tributária e Aduaneira.
Predmet sporu
Hlavnou činnosťou portugalskej spoločnosti MEO – Serviços de Comunicaçőes e Multimédia SA (ďalej len „MEO“) je poskytovanie telekomunikačných služieb na území Portugalska.
Spoločnosť MEO so svojimi zákazníkmi uzatvára zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb, služieb prístupu na internet a televíznych a multimediálnych služieb, z ktorých niektoré stanovujú minimálnu dobu viazanosti a súčasne zákazníkom poskytujú zvýhodnené podmienky, najmä v podobe nižšieho mesačného paušálu.
Tieto zmluvy ďalej stanovujú, že v prípade deaktivácie produktov a služieb pred uplynutím dohodnutej minimálnej doby viazanosti na žiadosť zákazníkov alebo z dôvodu, za ktorý sú zodpovední zákazníci, má spoločnosť MEO nárok na náhradu vo výške dohodnutého mesačného paušálu vynásobeného rozdielom medzi dohodnutou minimálnou dobou viazanosti a počtom mesiacov, počas ktorých už služba bola poskytovaná.
Suma, ktorú zákazník dlhuje spoločnosti MEO pri predčasnom ukončení zmluvy, teda predstavuje paušál za celú minimálnu dobu viazanosti, a to aj vtedy, ak sa zákazníkovi nebudú poskytovať služby až do konca tohto obdobia. Túto sumu je zákazník povinný zaplatiť v prípade deaktivácie, ku ktorej dôjde pred koncom minimálnej doby viazanosti, najmä ak si nesplní svoju povinnosť uhradiť dohodnutý mesačný paušál.<