Pri preverovaní oprávnenosti uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty (DPH) platiteľom dane v rámci daňovej kontroly by mal správca dane rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.
Povinnosť obozretnosti zdaniteľnej osoby podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ
Vo veci C-289/22, A.T.S. 2003 Vagyonvédelmi és Szolgáltató Zrt., "f.a.", v likvidácii (ďalej len "A.T.S. 2003"), uvedená spoločnosť poskytovala služby ochrany majetku a upratovania. Tieto služby vykonávali jej zamestnanci, ako aj subdodávatelia a pracovníci, ktorí boli k dispozícii prostredníctvom spoločnosti požičiavajúcej pracovníkov iným subjektom. Táto spoločnosť sa potom stala subdodávateľom spoločnosti A.T.S. 2003 a na tento účel si sama požičala pracovníkov.
Daňový úrad zistil, že A.T.S. 2003 vykazovala nedoplatky na DPH, dani z príjmu fyzických osôb, príspevkoch na sociálne zabezpečenie a iných príspevkoch, uložil jej daňovú pokutu a úroky z omeškania. Spoločnosť A.T.S. 2003 bola stíhaná za trestný čin daňového podvodu. Podľa daňového úradu bola odhalená existencia fiktívneho fakturačného reťazca, využívanie spoločností požičiavajúcej pracovníkov, ktoré nevykonávali žiadnu skutočnú hospodársku činnosť a nespĺňali podmienky stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi na vykonávanie tejto činnosti. Na základe uvedených informácií daňový úrad prijal záver, že A.T.S. 2003 nielenže nekonala s potrebnou obozretnosťou, ale prispela aj k zavedeniu umelo vytvoreného reťazca služieb tým, že uzavrela zmluvy o požičiavaní pracovníkov so spoločnosťami, ktoré nemali potrebné prostriedky na vykonávanie dohodnutých služieb alebo ktoré nevykonávali žiadnu skutočnú hospodársku činnosť. Podľa daňového úradu, faktúry neboli riadne vystavené.
Podľa vnútroštátneho súdu v Maďarsku, je potrebné presnejšie posúdiť, či daňový úrad mohol na základe uvedených okolností konštatovať, že faktúry neboli vierohodné, a teda že došlo k podvodu, keďže A.T.S. 2003 využila možnosť, ktorú jej poskytuje vnútroštátna právna úprava, nezamestnávať zamestnancov a využívať požičaných pracovníkov a subdodávky a vecné aj formálne podmienky pre vznik nároku na odpočítanie boli splnené. Je potrebné odpovedať na otázku, či skutočnosť, že daňový úrad neuznáva ani existenciu zmluvy uzavretej medzi zdaniteľnou osobou a vystaviteľom faktúry, ani reálnosť poskytnutia služieb, ktoré sú predmetom tejto faktúry, pričom zdaniteľnej osobe ukladá povinnosť vykonať kon