Investičný majetok

Daň z pridanej hodnoty sa vyznačuje svojím výrazne dynamickým charakterom, čo sa prejavuje, okrem iného, v každoročnej novelizácii zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Výnimku z tohto, dá sa povedať už ustáleného pravidla, nepredstavuje ani rok 2025, keďže 30. júla 2025 bolo oficiálne spustené medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, číslo legislatívneho procesu: LP/2025/396.

Základ dane pri dodaní tovaru a poskytovaní služieb a pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru tvorí všetko, čo zakladá odplatu, ktorú dodávateľ získal alebo má získať od kupujúceho alebo od tretej strany, a to vrátane dotácií priamo viazaných na kúpnu cenu. Dotácie poskytnuté na účely prevádzky dotovaného subjektu, nie sú súčasťou základu dane. V príspevku uvádzame prípady z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré sa zaoberajú otázkou dotácií vo vzťahu k základu dane.

Druhá časť príspevku sa zaoberá výpočtom oslobodenia príjmov na základe obdobia nadobudnutia cenných papierov, pričom zdôrazňuje rozdiely medzi papiermi nadobudnutými do a po roku 2010.

Zákon č. 309/2023 Z.z. predstavuje novú úpravu týkajúcu sa oslobodenia od dane v súvislosti so zamestnaneckými akciami a podobnými benefitmi poskytnutými kontraktorom.

Cieľom článku je pochopenie zmien v oblasti dane z pridanej hodnoty v roku 2025. Vysvetlíme jednotlivé zmeny, aby ich podnikatelia vedeli správne používať komplexne a pracovať s nimi a vyvarovali sa tým prípadným komplikáciám (ako sú pokuty, penále, daňové kontroly…) a vypichnutie niektorých pozitívnych dopadov, ktoré by mohli podnikateľovi v tuzemsku zjednodušiť podnikanie.

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na SK vlastní budovu, kde sú priestory, ktoré prenajíma iným podnikateľským subjektom na obchodné účely (nie na bývanie). Priestorov na prenájom je desať. Deviatim fakturuje prenájom s DPH a jednému bez DPH. Povedzme, že koeficient odpočítania DPH teda bude 0,9. Musí firma použiť uvedený koeficient pri krátení odpočtu DPH na vstupe len z plnení, ktoré vyslovene súvisia s činnosťou prenájmu? Alebo, ak má firma aj ďalšie činnosti, napríklad advokátske služby, tak musí koeficient použiť plošne na krátenie odpočtu pri všetkých činnostiach? Firma pri obstaraní budovy odpočítala DPH. Má začatie používania koeficientu, ako je uvedené v príklade, vplyv na pôvodne odpočítanú daň pri obstaraní nehnuteľnosti?

Slovenský podnikateľ, platiteľ DPH, obstaral 6. marca 2019 apartmán v apartmánovom dome. Kolaudácia nehnuteľnosti nastala ešte v roku 2015. Pri obstaraní si neuplatnil odpočet DPH. Apartmán používal na ubytovacie služby (krátkodobý víkendový prenájom) a na výstupe uplatňoval 10 % DPH pri ubytovacích službách. Uvedený apartmán sa podnikateľ chystá vo februári 2024 predať fyzickej osobe nepodnikateľovi. Má byť takýto predaj a fakturácia realizovaná bez DPH, keďže ide o vec na bývanie? Respektíve, má na oslobodenie od DPH pri predaji vplyv skutočnosť, že bol apartmán využívaný na ubytovacie služby, kde bola DPH na výstupe? Pokiaľ by podnikateľ takúto nehnuteľnosť (apartmán - nehnuteľnosť na bývanie) obstaral ešte pred 1. januárom 2019 (od kolaudácie by prešlo viac ako 5 rokov) a odpočítal by DPH na vstupe a následne by ju v roku 2024 predával inému platiteľovi DPH, tak mohol by sa pri predaji uplatniť prenos daňovej povinnosti na kupujúceho alebo tým, že ide o nehnuteľnosť na bývanie by bola fakturácia rovnako bez DPH a predávajúci by musel postupovať podľa ustanovenia § 54 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") (úprava pôvodne odpočítanej dane)?

V súčasnom období prebiehajúcej krízy prináša akumulovanie zlata jednu z mála investičných aktivít, ktoré sú z hľadiska investícií firiem zaujímavé. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) upravuje osobitný postup uplatňovania dane pri investičnom zlate v rámci ustanovenia § 67.

Právna úprava úpravy odpočítanej dane pri odpisovanom hnuteľnom investičnom majetku, ku ktorej dochádza v prípade zmeny rozsahu použitia hnuteľného investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie je obsiahnutá v rámci § 54d zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Jej obsah predstavujú pravidlá, ktoré umožňujú po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného investičného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie.

V rámci výkonu podnikateľskej činnosti sa niekedy stáva, že za určitých mimoriadnych okolností dôjde k zastaveniu financovania investičného zámeru a pozastaveniu alebo úplnému ukončeniu prác na obstarávaní dlhodobého majetku. O zmarenú investíciu ide v prípade, ak sa rozhodne o zrušení prác na príprave alebo rozostavaní obstarávaného dlhodobého majetku. Náklady na zmarenú investíciu sú náklady vynaložené na obstarávanie investície do času, keď sa rozhodne o nepokračovaní v investícii.

Po nadobudnutí investičného majetku alebo jeho vytvorení na vlastné náklady sú platitelia dane povinní sledovať účel jeho použitia pri zmene charakteru podnikateľskej činnosti a rovnako tak aj sledovať rozsah jeho použitia na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie. Článok je pokračovaním.

Slovenská spoločnosť s r. o. obstarala budovu s obchodnými priestormi. Pri obstaraní si odpočítala DPH na vstupe. Uvedené obchodné priestory prenajíma iným zdaniteľným osobám. V budove sa nachádza 10 obchodných priestorov a spoločnosť sa na základe § 38 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) rozhodla, že 8 priestorov bude prenajímať s DPH (nájomca je platiteľ DPH) a 2 priestory prenajíma bez DPH (nájomca nie je platiteľ DPH). Ak je časť plnení na výstupe s oslobodením a na časť sa uplatňuje DPH, ako v tomto prípade, tak musí spoločnosť vrátiť pomernú časť pôvodne odpočítanej DPH na vstupe pri obstaraní budovy?

Po nadobudnutí investičného majetku alebo jeho vytvorení na vlastné náklady sú platitelia dane povinní sledovať účel použitia investičného majetku pri zmene charakteru podnikateľskej činnosti (vo väzbe na odpočítanie dane) a tiež rozsah použitia investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

Podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Zdanenie príjmov z predaja cenných papierov je riešené v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), a to u: fyzických osôb predovšetkým v § 6, § 8 a § 9 ZDP a právnických osôb predovšetkým v § 13c a § 19 ZDP.

Pojem „investičný majetok“, ako uviedol Súdny dvor EÚ, označuje tovary, ktoré sa používajú na ekonomickú činnosť a vyznačujú sa svojou stálou povahou a hodnotou, čo spôsobuje, že výdavky na ich nadobudnutie nie sú obvykle zaúčtované ako bežné výdavky, ale sa odpisujú v priebehu viacerých účtovných období.

Dňa 16. septembra 2020 bol vydaný rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) C‑528/19 Mitteldeutsche Hartstein‑Industrie AG týkajúci sa tzv. vyvolaných investícií. Toto rozhodnutie má pomerne veľký význam, keďže ozrejmuje režim dane z pridanej hodnoty (DPH) investícií vynaložených zdaniteľnými osobami na majetok vo vlastníctve obce (napr. cesty, križovatky), a to na základe jej požiadaviek.

Účtovanie pri zlúčení, splynutí a rozdelení spoločností je ustanovené v § 26 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“). Vo všetkých troch prípadoch ide o zrušenie obchodnej spoločnosti bez likvidácie s právnym nástupcom. Pri účtovaní o zlúčení, splynutí a rozdelení obchodných spoločností je potrebné vychádzať predovšetkým zo zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktorý túto problematiku upravuje z vecného hľadiska a až následne pristúpiť k samotnému účtovaniu.

Právna úprava odpočítanej dane pri odpisovanom hnuteľnom investičnom majetku, ku ktorej dochádza v prípade zmeny rozsahu použitia hnuteľného investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie je obsiahnutá v rámci § 54d zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Jej obsah predstavujú pravidlá, ktoré umožňujú po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného investičného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie.

V decembrovom čísle časopisu DPH v praxi sme priniesli prvú časť článku o zmenách zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ktoré sú účinné od 1. januára 2020. Dokončenie článku prinášame v tomto čísle nášho časopisu.