Okruh zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné sociálne poistenie nie je v zákone taxatívne vymenovaný (takýto právny stav, ktorý platil do konca roka 2010). K podmienkam, ktoré musia byť súčasne splnené, aby sa fyzická osoba považovala za zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia a vzťahovala sa na ňu povinnosť platiť z vyplateného plnenia poistné na sociálne poistenie, patria:

• podmienka – existencia právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), keď ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) ods. 2 alebo ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“),
• podmienka – existencia práva na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) ods. 2 alebo ods. 3 ZDP („príjem zo závislej činnosti“).

Postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia

Ak spoločník a konateľ spoločnosti poberá za výkon svojej funkcie odmenu, ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Tento druh príjmu sa na účely povinného sociálneho poistenia považuje za príjem zo zárobkovej činnosti, a preto osoby poberajúce tento príjem nadobúdajú postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia. V prípade konateľov a spoločníkov spoločností je prvá podmienka splnená „de facto“ vždy, pretože:

• fyzickej osobe ako spoločníkovi vzniká právny vzťah spoločníka odo dňa zápisu do obchodného registra,
• fyzickej osobe ako konateľovi vzniká právny vzťah konateľa odo dňa uvedeného v obchodnom registri ako deň vzniku funkcie konateľa.

Druhú podmienku spĺňa iba ten konateľ a spoločník, ktorému právny dokument zakladá právo na príjem zo závislej činnosti za prácu konateľa, resp. spoločníka (napr. mandátna zmluva, zmluva o výkone funkcie, spoločenská zmluva, zakladateľská listina). Z uvedeného vyplýva, že konatelia a spoločníci spoločností s ručeným obmedzením nadobúdajú postavenie zamestnanca v prípade, ak majú so spoločnosťou uzatvorený:

• obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok/je im garantovaný nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP (odmena za výkon funkcie) alebo
• pracovnoprávny vzťah, ktorý im zakladá právo na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP (zdaniteľný príjem zo zamestnania).

Postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia nadobúda aj ten konateľ spoločnosti bez účasti na jej základnom imaní, ak mu je vyplatený podiel na zisku, nakoľko tento druh plnenia sa u neho považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Kedy vyplatený podiel na zisku zakladá postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia?

S účinnosťou od 1. 1. 2017 platí, že ak je fyzickej osobe vyplatený podiel na zisku ako zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, tak tento príjem fyzickej osobe zakladá postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia, napr. podiel na zisku vyplatený konateľovi bez účasti na základnom imaní; takto vyplatený podiel na zisku podlieha aj odvodu na sociálne poistenie.

Ak je fyzickej osobe vyplatený podiel na zisku ako zdaniteľný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, tento príjem fyzickej osobe nezakladá postavenie zamestnanca na sociálneho poistenia, nakoľko nejde o príjem zo závislej činnosti plynúci zo zárobkovej činnosti podľa § 3 zákona o sociálnom poistení, napr. podiel na zisku vyplatený spoločníkovi, ktorý má účasť na základnom imaní; takto vyplatený podiel na zisku nepodlieha odvodu na sociálne poistenie.

Príklad č. 1:

Konateľ má so spoločnosťou, s. r. o. uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa. Z ustanovení zmluvy vyplýva, že za výkon funkcie konateľa nebude poberať žiadnu odmenu. Považuje sa na účely zákona o sociálnom poistení za zamestnanca?

Konateľ nenadobúda postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia, pretože spĺňa len jednu zákonnú podmienku (existencia právneho vzťahu), ktorou je právny vzťah konateľa k spoločnosti, s. r. o. založený zápisom do obchodného registra. Nakoľko tento právny vzťah konateľovi nezakladá nárok na odmenu/príjem zo závislej činnosti (funkciu konateľa vykonáva bezodplatne), postavenie zamestnanca mu na účely sociálneho poistenia nevzniká. Zamestnávateľ nemá povinnosť prihlásiť konateľa ako zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „register poistencov SP“).

Príklad č. 2:

Konateľka má so spoločnosťou, s. r. o. uzatvorenú mandátnu zmluvu, ktorá jej za výkon funkcie konateľa zakladá právo na odmenu. Považuje sa na účely zákona o sociálnom poistení za zamestnanca?

Konateľka nadobúda postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia, pretože spĺňa obe zákonné podmienky: existuje právny vzťah, ktorým je právny vzťah konateľa k spoločnosti, s. r. o. založený zápisom do obchodného registra a existuje právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, ktorý vyplýva z právneho vzťahu založeného mandátnou zmluvou.

Zamestnávateľ je povinný prihlásiť konateľku ako zamestnankyňu do registra poistencov SP, pričom za dátum vzniku poistenia sa považuje dátum zápisu začiatku výkonu funkcie konateľa do obchodného registra (ktorý je zrejmý z uznesenia valného zhromaždenia). Z vyplatenej odmeny sa budú platiť odvody na sociálne poistenie.

Rozsah sociálneho poistenia

Ak sú obe podmienky na naplnenie definície zamestnanca na účely sociálneho poistenia splnené, t. j. existuje právny vzťah, a zároveň má konateľ a spoločník právo na príjem zo závislej činnosti (odmenu), tak z hľadiska periodicity odmeňovania zákon o sociálnom poistení rozlišuje dve kategórie poistencov – zamestnanec s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu a zamestnanec s nárokom na nepravidelnú odmenu. V závislosti od toho, či spoločník alebo konateľ má nárok na pravidelnú mesačnú odmenu alebo nárok na nepravidelnú odmenu, je zamestnávateľ povinný oznámiť registráciu zamestnanca (typ zamestnanca) do Sociálnej poisťovne. Po vyplatení odmeny má platiteľ príjmu povinnosť vypočítať, vykázať a odviesť príslušný rozsah sociálneho poistenia. Rozlišujeme teda dve kategórie zamestnancov:

1. Zamestnanec (konateľ, spoločník) s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu, keď ide o zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem (pravidelnú mesačnú odmenu) zo závislej činnosti.
2. Zamestnanec (konateľ, spoločník) s nárokom na nepravidelnú odmenu, keď ide o zamestnanca na účely dôchodkového poistenia v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem (na nepravidelnú odmenu) závislej činnosti.

Príklad č. 3:

Konateľ vykonáva svoju funkciu na základe zmluvy o výkone funkcie odplatne. Odmena je vyplácaná pravidelne vždy 10. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. V akom rozsahu sa platí povinné sociálne poistenie?

Konateľ, ktorému zmluva o výkone funkcie zakladá nárok na pravidelný mesačný príjem, sa považuje za zamestnanca na účely povinného nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, t. j. komplexného povinného sociálneho poistenia. Pre úplnosť uvádzam, že z odmeny plynúcej zo zmluvy o výkone funkcie konateľa sa neplatí poistné na garančné a úrazové poistenie.

V prípade, že konateľ alebo spoločník bude poberať odmenu za výkon funkcie a súčasne je dôchodcom, uplatnia sa pri platbe poistného výnimky, ktoré sú ustanovené v zákone o sociálnom poistení. Ide najmä o tieto výnimky:

• poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek, a invalidné poistenie neplatí ani zamestnávateľ za tohto zamestnanca [§ 128 ods. 4 zákona o sociálnom poistení],
• poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatí fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a fyzická osoba, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek, a poistenie v nezamestnanosti neplatí ani zamestnávateľ za tohto zamestnanca [§ 19 ods. 3 zákona o sociálnom poistení].

Príklad č. 4:

Spoločník vykonáva funkciu na základe mandátnej zmluvy, ktorá mu zakladá nárok na pravidelnú mesačnú odmenu. Ako postupovať v prípade, ak spoločník ochorie a predloží Potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti, ktoré mu vystavil ošetrujúci lekár?

Zamestnávateľ postupuje rovnako ako u zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu. To znamená, že ak ide o spoločníka s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu, z ktorej sa platí aj poistné na nemocenské poistenie, vzniká mu počas práceneschopnosti (PN) nárok na náhradu príjmu, príp. od 11. dňa jej trvania, aj nárok na nemocenské.

Pre úplnosť uvádzam, že nárok na náhradu príjmu, ktorú vypláca zamestnávateľ a od 11. dňa nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, vzniká len vtedy, ak nebude spoločník počas PN „pracovať“ a v nadväznosti na to poberať za výkon svojej funkcie odmenu, resp. bude mať odmenu z dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti krátenú. Len v takom prípade budú splnené podmienky na vyplatenie náhrady príjmu/nemocenského počas dočasnej PN. Tento postup možno upraviť napríklad v mandátnej zmluve, kde sa dohodne, že odmena spoločníka sa bude počas dočasnej pracovnej neschopnosti o dni jej trvania krátiť. Rovnako by sa postupovalo aj v prípade, ak by išlo o konateľa, ktorému mandátna zmluva zakladá právo na pravidelnú mesačnú odmenu.

Vymeriavací základ a splatnosť poistného na sociálne poistenie

Vymeriavací základ zamestnanca na sociálne poistenie tvorí príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení, keď ide o činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), m) a ods. 2 a 3 ZDP. Do vymeriavacieho základu nevstupujú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou, podmienkou však je, že podiel na zisku je vyplatený zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti.

Ak konateľ alebo spoločník spoločnosti s ručeným obmedzením má vyplatenú odmenu za výkon svojej funkcie, toto plnenie vstupuje do vymeriavacieho základu a podlieha odvodom na sociálne poistenie, nakoľko odmena sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP.

odmena za výkon funkcie --> vstupuje do vymeriavacieho základu na SP

Ak by bol konateľovi alebo spoločníkovi vyplatený aj podiel na zisku, tak toto plnenie podlieha odvodu na sociálne poistenie len v prípade, ak by bol vyplatený podiel na zisku určený pre fyzickú osobu bez účasti na základnom imaní (to v praxi prichádza do úvahy napr. v prípade výplaty podielu na zisku konateľovi bez účasti na základnom imaní, nie u spoločníka, ktorý má podiel na majetku spoločnosti).

podiel na zisku vyplatený konateľovi bez účasti na ZI --> vstupuje do vymeriavacieho základu na SP

podiel na zisku vyplatený spoločníkovi --> nevstupuje do vymeriavacieho základu na SP

V prípade vyplatenia odmeny za výkon funkcie závisí rozsah platenia poistného na sociálne poistenie od toho, či mandátna zmluva alebo zmluva o výkone funkcie zakladá spoločníkovi alebo konateľovi nárok na pravidelnú mesačnú odmenu alebo nárok na nepravidelnú odmenu.

Spoločník alebo konateľ, ktorý bude poberať pravidelnú mesačnú odmenu, sa považuje na účely sociálneho poistenia za zamestnanca a je povinný platiť poistné:

• na nemocenské poistenie vo výške 1,4 % z vymeriavacieho základu,
• na starobné poistenie vo výške 4 % z vymeriavacieho základu,
• na invalidné poistenie vo výške 3 % z vymeriavacieho základu,
• na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z vymeriavacieho základu.

Spoločnosť s ručeným obmedzením sa považuje na účely sociálneho poistenia za zamestnávateľa a má povinný platiť poistné v nižšie uvedenom rozsahu:

• poistné na nemocenské poistenie vo výške 1,4 % z vymeriavacieho základu,
• poistné na starobné poistenie vo výške 14 % z vymeriavacieho základu,
• poistné na invalidné poistenie vo výške 3 % z vymeriavacieho základu,
• poistné na poistenie v nezamestnanosti vo výške 1 % z vymeriavacieho základu,
• poistné do rezervného fondu solidarity vo výške 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Splatnosť poistného je v prípade zamestnanca – spoločníka alebo konateľa a jeho zamestnávateľa (spoločnosti s ručeným obmedzením) určená rovnako ako pre ostatných zamestnávateľov. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, t. j. poistné, ktoré zamestnávateľ platí a odvádza za seba ako za organizáciu a poistné, ktoré zamestnávateľ odvádza za zamestnanca, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu alebo na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Spoločník alebo konateľ, ktorý bude poberať nepravidelnú odmenu, sa považuje na účely sociálneho poistenia za zamestnanca a je povinný platiť poistné nasledovne:

• poistné na starobné poistenie vo výške 4 % z vymeriavacieho základu,
• poistné na invalidné poistenie vo výške 3 % z vymeriavacieho základu.

Spoločnosť s ručeným obmedzením sa považuje sa považuje na účely sociálneho poistenia za zamestnávateľa a má povinnosť platiť:

• poistné na starobné poistenie vo výške 14 % z vymeriavacieho základu,
• poistné na invalidné poistenie vo výške 3 % z vymeriavacieho základu,
• poistné do rezervného fondu solidarity vo výške 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Ak má konateľ, resp. spoločník spoločnosti s ručeným obmedzením právo na nepravidelnú odmenu, splatnosť poistného na dôchodkové poistenie je do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol zúčtovaný príjem. Slovné spojenie „mesiac, v ktorom bol zúčtovaný príjem“ je potrebné chápať ako mesiac, v ktorom bol príjem v skutočnosti vyplatený zamestnancovi. Z uvedeného vyplýva, že ide mesiac, v ktorom sa príjem zúčtováva (nie mesiac „za ktorý“ sa zúčtováva). Ak je napríklad príjem zúčtovaný v máji 2025 za apríl 2025, tak poistné z nepravidelného príjmu spoločníka/konateľa treba zaplatiť najneskôr do 8. 6. 2025.

Zamestnávateľ vo vzťahu „k zamestnancovi“, ktorým je spoločník alebo konateľ (či už s nárokom na pravidelnú mesačnú odmenu alebo nepravidelnú odmenu podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, neplatí poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie. Je to z toho dôvodu, že výkon funkcie konateľa, či výkon činností spoločníka pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa neuskutočňuje v pracovnoprávnom vzťahu, ale v obchodnoprávnom vzťahu podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Osoby vykonávajúce činnosť v obchodnoprávnom vzťahu nie sú v osobnom rozsahu úrazového a garančného poistenia; uvedené vyplýva z ustanovenia § 16 a § 18 zákona o sociálnom poistení.

Povinne úrazovo poistený je ten zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť:

• v pracovnoprávnom vzťahu,
• v štátnozamestnaneckom pomere,
• v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,
• v služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo
• ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa osobitných predpisov.

Povinne garančne poistený je zamestnávateľ zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu a člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu. Z uvedeného vyplýva, že z odmeny konateľa a spoločníka sa poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie neplatí. A to aj v tom prípade, ak byť bol zamestnávateľ úrazovo poistený a garančne poistený z dôvodu, že zamestnáva napr. inú osobu v pracovnom pomere.

Konatelia, ktorí majú na výkon funkcie uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, resp. mandátnu zmluvu a činnosti spojené s výkonom funkcie vykonávajú bezodplatne (uvedené je zmluvne upravené), sa nepovažujú za zamestnancov na účely sociálneho poistenia, a vtedy zamestnávateľovi registračná povinnosť zamestnancov do registra poistencov SP nevzniká. Naopak, s nárokom na odmenu sa za zamestnancov na účely sociálneho poistenia považujú a zamestnávateľ ich má povinnosť zaregistrovať do registra SP ako zamestnancov a z vyplatenej odmeny platiť povinné poistné. Obdobne aj v prípade spoločníkov dochádza v praxi k situáciám, že sú spoločníci, ktorí sú zapísaní v Obchodnom registri a:

• nepodieľajú na zariaďovaní záležitostí spoločností alebo naopak,
• na zariaďovaní záležitostí sa podieľajú, ale bezodplatne.

Obe skupiny spoločníkov sa za zamestnancov na účely sociálneho poistenia nepovažujú a zamestnávateľ ich nemá povinnosť registrovať ako zamestnancov do registra poistencov SP. Naopak, spoločníci, ktorí majú so spoločnosťou uzatvorený obchodný záväzkový vzťah s nárokom na odmenu, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, sa za zamestnancov na účely sociálneho poistenia považujú a musia byť v registri poistencov SP ako zamestnanci zaregistrovaní. Ak by prišlo v spoločnosti k zmene existujúcich skutočností a napr. na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti s ručeným obmedzením by vznikol spoločníkovi, resp. konateľovi (z dôvodu existujúceho obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý mu doteraz nezakladal nárok na odmenu) v budúcnosti nárok na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, zamestnávateľ (spoločnosť s ručeným obmedzením), je povinný odo dňa prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia (odo dňa vzniku práva na príjem zo závislej činnosti), prihlásiť spoločníka, resp. konateľa do registra poistencov SP. Obdobne to platí aj pri opačnej situácii.

Podiely na zisku a sociálne poistenie

Právo na vyplatenie len podielu na zisku nezakladá fyzickej osobe automaticky postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia. Pri posudzovaní skutočnosti, či podiel na zisku (dividenda) je príjem zo závislej činnosti, ktorý zakladá fyzickej osobe status zamestnanca na účely sociálneho poistenia a či podlieha odvodu na poistné na sociálne poistenie, je potrebné rozlíšiť, či je poskytnutý osobe s účasťou alebo bez účasti na základnom imaní spoločnosti. A ak je podiel poskytnutý osobe bez účasti na základnom imaní spoločnosti je potrebné naviac rozlíšiť, či už táto osoba má alebo nemá postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia z iného právneho vzťahu, ktorý je zakladá právo na príjem zo závislej činnosti. Pri vyplatení podielu na zisku postupujeme nasledovne:

• Spoločník ako fyzická osoba, ktorá má účasť na základnom imaní spoločnosti, nie je povinná z vyplateného podielu na zisku platiť poistné na sociálne poistenie:
  • Vyplatený podiel na zisku nezakladá spoločníkovi postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia, nakoľko príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP nie je príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý zakladá status zamestnanca na účely sociálneho poistenia.
  • Vyplatený podiel na zisku nevstupuje ani do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie, nakoľko podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplatený podiel na zisku vstupuje do vymeriavacieho základu len v prípade, ak je vyplatený zamestnancovi bez účasti na základnom imaní.
• Člen štatutárneho orgánu a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti (poznámka: konateľ nie je členom štatutárneho orgánu), ktorý nemá účasť na základnom imaní spoločnosti a ktorý z právneho vzťahu nemá postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia, nie je povinný z vyplateného podielu na zisku platiť poistné na sociálne poistenie:
  • Vyplatený podiel na zisku nezakladá členovi štatutárneho orgánu a dozorného orgánu postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia, pretože vyplatený podiel na zisku klasifikovaný ako príjem podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP nie je príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý zakladá status zamestnanca na účely sociálneho poistenia.
  • Vyplatený podiel na zisku nevstupuje ani do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie, nakoľko člen štatutárneho orgánu nemá z obchodnoprávneho vzťahu postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia.
• Člen štatutárneho orgánu a člen dozorného orgánu obchodnej spoločnosti, ktorý nemá účasť na základnom imaní spoločnosti a ktorý už je v postavení zamestnanca na účely sociálneho poistenia, je povinný z vyplateného podielu na zisku platiť poistné na sociálne poistenie:
  • Vyplatený podiel na zisku vstupuje do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to aj napriek skutočnosti, že ide o podiel na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP, ktorý nezakladá status zamestnanca na účely sociálneho poistenia a zdaňuje sa daňou vyberanou zrážkou. Dôvodom je, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje formu zdanenia podielu na zisku.
  • Vyplatený podiel na zisku vstupuje do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie, nakoľko člen štatutárneho orgánu má z obchodnoprávneho vzťahu postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia.
• Konateľ spoločnosti s ručeným obmedzením, ktorý nemá účasť na základnom imaní tejto spoločnosti, je povinný z vyplateného podielu na zisku platiť poistné na sociálne poistenie, pretože tento príjem sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP; podmienkou je, že ide o podiely na zisku vyplatené po 31. 12. 2016 zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. 1. 2017 a zo zisku vykázaného za zdaňovacie obdobia do 31. 12. 2003 [§ 52zi ods. 5 písm. b) ZDP]:
  • Vyplatený podiel na zisku zakladá konateľovi postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia, pretože vyplatený podiel na zisku je klasifikovaný ako príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP, t. j. príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý zakladá status zamestnanca na účely sociálneho poistenia.
  • Vyplatený podiel na zisku vstupuje aj do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie, pretože ide príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

To znamená, že aj konateľ bez účasti na základnom imaní spoločnosti, ktorý vykonáva svoju funkciu bezodplatne (bez práva na príjem zo závislej činnosti z činnosti konateľa), v momente vzniku práva na podiel na zisku nadobúda status zamestnanca na účely sociálneho poistenia. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť konateľa ako zamestnanca do registra poistencov SP dňom vzniku nároku na podiel na zisku (napríklad na základe schváleného uznesenia príslušným orgánom spoločnosti). Tento konateľ „v postavení zamestnanca“ a spoločnosť s ručeným obmedzením „v postavení zamestnávateľa“ sú povinní z podielu na zisku zaplatiť poistné na sociálne poistenie.