V roku 2023 bolo zavedené nové zákonné minimum sumy zdravotného poistenia pre nízkopríjmových zamestnancov a povinnosť doplácania zdravotného odvodu do tohto minima, a to z vrecka samotného zamestnanca. Uvedená povinnosť sa, okrem zamestnancov v režime pracovného práva, týka aj spoločníkov či konateľov spoločností s ručeným obmedzeným. V článku si prejdeme nové pravidlá, ich aplikáciu v praxi, ako aj osobitosti odmeňovania konateľov a spoločníkov.
Odmeňovanie konateľa a jeho zdaňovanie
Postavenie konateľa upravuje obchodné právo a najmä zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len "Obchodný zákonník"). Z tohto hľadiska ide teda de facto o samostatného nezávislého podnikateľa. Príjmy konateľov za výkon činnosti konateľa sa však zdaňujú ako
príjmy zo závislej činnosti
- uvedené vychádza z § 2 ods. aa) a § 5 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Konateľ si teda svoj pravidelný či nepravidelný príjem nezdaňuje sám v daňovom priznaní k dani z príjmov - ako väčšina samostatne zárobkovo činných osôb - ale dostáva v podstate "výplatnú pásku", rovnako ako zamestnanci v režime pracovného práva. Konateľskú odmenu zúčtováva a vykazuje predmetná spoločnosť, resp. zamestnávateľ, a teda aj zráža a odvádza poistné odvody do Sociálnej či zdravotnej poisťovne a preddavok na daň z príjmov.Na rozdiel od zamestnancov v režime pracovného práva však právny vzťah medzi konateľom a spoločnosťou nepodlieha pracovno-právnym predpisom, pravidlám a limitom. Rovnako im nepodlieha ani konateľská odmena.
Odmena konateľa nie je určená na časovú jednotku, napr. na mesiac alebo hodinu ani inú časovú jednotku. Aj keď podľa dostupných výkladov takto určená byť môže - no nemusí.
Nepodlieha teda minimálnym mzdovým nárokom podľa § 120 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce