Konateľ

Konatelia a spoločníci, ktorí majú na výkon funkcie uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, resp. mandátnu zmluvu a činnosti spojené s výkonom funkcie vykonávajú bezodplatne (uvedené je zmluvne upravené), sa nepovažujú za zamestnancov na účely zdravotného poistenia, a vtedy zamestnávateľovi registračná povinnosť zamestnancov do registra poistencov zdravotnej poisťovne nevzniká. Naopak, s nárokom na odmenu sa za zamestnancov na účely zdravotného poistenia považujú a zamestnávateľ ich má povinnosť zaregistrovať do registra poistencov ako zamestnancov a z vyplatenej odmeny platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Ich postavenie v poistnom systéme má určité osobitosti, s ktorými vás oboznámime v článku.

Postavenie konateľov a spoločníkov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej „Obchodný zákonník“). Konatelia a spoločníci s nárokom na odmenu nadobúdajú postavenie zamestnanca a z vyplatenej odmeny im vzniká zákonná povinnosť odvádzať odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Ich postavenie v poistnom systéme má určité osobitosti, s ktorými vás oboznámime v nasledovnom článku.

Postavenie konateľov a spoločníkov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním upravuje zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej „Obchodný zákonník“). Za účelom podnikania môžu byť založené také druhy obchodných spoločností ako verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručeným obmedzením, akciová spoločnosť a jednoduchá spoločnosť na akcie.

Podľa § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej iba „Zákonník práce“) je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u neho trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa uvedeného zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Zamestnanec, ktorý je konateľ / spoločník uhradil zo svojho súkromného účtu náklad spoločnosti prevodom z účtu v apríli 2025, spoločnosť, ktorá je jeho zamestnávateľ mu uvedenú platbu vráti prevodom z účtu spoločnosti v máji 2025. Za aké obdobie spoločnosť podáva oznámenie o dani z finančných transakcií?

Môže konateľ spoločnosti dať vklad do pokladnice, ak pokladnica ide do mínusu, účtovanie 211/365 alebo je to zakázané neviem podľa akého zákona je to?

Spoločnosť s.r.o. konateľ požiada svojho syna o pomoc bez zmluvy a bez nároku na odmenu, ak sa nemýlim je to tak? Musí sa konateľ, čiže otec nachádzať v čase kontroly pri synovi, že mu pomáha, alebo stačí povedať, že je rodinný príslušník. Je jedno, či je zamestnanec? Či je SZČO? A hlavne, nevadí, ak je na úrade práce? Môže takto vypomôcť? Ide o stavebníctvo, kým konateľ by bol na obchodnom stretnutí, aby dozrel syn na pracovníkov... Alebo musí uzavrieť Dohodu o vykonaní práce nepravidelný príjem? Platia sa v tom prípade všetky odvody do SP, aj zdravotné poistenie, keď je na UP?

Konateľ si uplatňuje cestovné náhrady z miesta trvalého bydliska do iných miest za účelom zháňania zákazok a jednaní za celý rok 2024 súkromným vozidlom požičaným od svokra základnú náhradu na km. Tieto náhrady si účtuje. Nemá žiadne doklady z tankovania pohonných látok (PHL), použije sa priemer podľa štatistického úradu. Je to v poriadku, alebo musí odkladať doklady z tankovania a tak ich podložiť? Za PHL si náhradu neúčtuje. Účtuje si stravné.

Konateľ s. r. o. previedol 55 % podiel bezodplatne na svojho syna - zamestnanca s. r. o. Je potrebné o tejto zmene účtovať? Má to nejaký vplyv z hľadiska zdanenia? Na budúci rok chce konateľ znížiť ZI na minimálnu sumu a započítať si ho s pôžičkou. Keďže už časť previedol na svojho syna, je možné aj tento podiel započítať, alebo môže len svoj a synov podiel by mu mal vyplatiť?

Podávanie výkazov je opäť o čosi jednoduchšie. Každá firma či organizácia, ktorá zamestnáva viac ako 20 ľudí, musí podľa zákona o službách zamestnanosti, dať prácu aj občanom, ktorí majú zdravotné postihnutie. Zároveň je povinnosťou zamestnávateľov aj podať výkaz o zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím.

Slovenská spoločnosť pracuje na zákazkách v Nemecku pre nemecké spoločnosti. Konateľ spoločnosti a spoločník v jednej osobe cestuje väčšiu časť roka pracovne do Nemecka (kontrola, práca, podpisovanie kontraktov a pod.). Za tieto cesty si inkasuje cestovné náhrady. Cesty presahujú viac ako 183 dní. Má nárok na cestovné náhrady a sú daňovo uznané, ak väčšiu časť roka strávi konateľ spoločnosti a spoločník v zahraničí (v Nemecku)? Vzniká slovenskej spoločnosti stála prevádzkareň v Nemecku za týchto podmienok, resp. za akých podmienok vznikne?

Obchodná spoločnosť sro (neplatca dph) obstarala na podnikateľské účely v roku 2023 automobil v hodnote do 15 000€ a zaradila ho do majetku spoločnosti. Konateľ spoločnosti nepoberá žiaden peňažný príjem z titulu výkonu funkcie, a ani žiaden ďalší peňažný príjem zo spoločnosti. Avšak, daný konateľ počas roka využíval automobil na súkromné účely. Počas využitia automobilu na súkromné účely si konateľ spoločnosti hradil výdavky na pohonné hmoty z vlastných peňazí. Vznikol v takomto prípade počas roka konateľovi spoločnosti nepeňažný príjem? Ak áno, akou formou má byť konateľ spoločnosti informovaný o výške nepeňažného príjmu? Je takýto nepeňažný príjem konateľa predmetom dane z príjmu, ktorý si konateľa vysporiada sám vo vlastnom daňovom priznaní?

Som jediný konateľ vo vlastnej firme. Nemám žiadnych zamestnancov. Môžem legálne zamestnať sám seba? Bola by takáto pracovná zmluva v poriadku aj na strane zamestnávateľa aj zamestnanca bude tá istá osoba?

1/ FO kúpila byt (Druh stavby: Bytový dom) FO tento byt na základe Zmluvy o dlhodobom prenájme bytových priestorov dá do nájmu stavebnej spoločnosti s.r.o., platiteľovi DPH (v ktorej je táto FO jediným konateľom a spoločníkom/). Stavebná spoločnosť si tu zriadi svoju prevádzku. Byt potrebuje rozsiahlu rekonštrukciu. Túto rekonštrukciu bytu na základe súhlasu od FO prenajímateľa spoločnosť začne realizovať na svoje náklady. Môže si spoločnosť náklady na opravy a rekonštrukciu dať do nákladov? Môže si uplatniť DPH na VSTUPE - z dokladov za rekonštrukciu bytu? Alebo to je možné iba v Nebytovom priestore? Bude to prevádzka stavebnej spoločnosti, ktorá súvisí s celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby / spoločnosti. Predmetný zrekonštruovaný byt bude slúžiť na podnikanie s.r.o. ako ubytovňa pre zamestnancov, kancelária, sklad aj parkovanie. „Takže našej spoločnosti sa netýka § 38 ods. 3 zákona o DPH prenájom bytu je zo zákona oslobodený od dane, nie je možné uplatniť si odpočítanie dane zo žiadnych vstupov, ktoré sa týkajú oslobodeného prenájmu.“ My tam budeme mať prevádzku a fakturovať budeme našu stavebnú činnosť. Teraz máme iba virtuálne sídlo, ale potrebujeme už reálne priestory. Po kompletnej rekonštrukcii musíme potom kolaudovať? Čo ďalej? Na aký účet účtovať úplne všetky bločky za materiál, práce zariadenie/ vybavenie do kompletnej rekonštrukcie? Do akej odpis. skupiny to zaradím. Musím to niekde ohlasovať? / Mestu, DÚ .... Na čo nezabudnúť pri takomto type dlhodobého prenájmu? Ako určiť správne cenu za prenájom?

Slovenská s.r.o., plátce DPH má jednatele, který je občan České republiky a na Slovensku nemá žádný pobyt. Slovenská společnost je 100 % vlastněna mateřskou českou s.r.o. Dotaz je na odměňování jednatele z ČR. Firma by ráda vyplácela na základě smlouvy o jednatelství jednateli měsíčně 1 000 Euro odměnu. Jednatel je obyvatel ČR, svou činnost pro slovenskou společnost vykonává na dálku z České republiky, na Slovensku je maximálně 2 x za měsíc. Jak to bude se zdaněním, odvodem zdravotního a sociálního pojištění? Musí jednatel něco platit? Nebo svůj příjem zdaní v ČR? Prosím o sdělení sazeb daně a odvodů sociálního a zdravotního, které bude muset odvádět a o informaci, kam všude se musí informace o příjmu hlásit (na jaké úřady) a vůbec o celkový postup.

V roku 2023 bolo zavedené nové zákonné minimum sumy zdravotného poistenia pre nízkopríjmových zamestnancov a povinnosť doplácania zdravotného odvodu do tohto minima, a to z vrecka samotného zamestnanca. Uvedená povinnosť sa, okrem zamestnancov v režime pracovného práva, týka aj spoločníkov či konateľov spoločností s ručeným obmedzeným. V článku si prejdeme nové pravidlá, ich aplikáciu v praxi, ako aj osobitosti odmeňovania konateľov a spoločníkov.

Ak konateľ spoločnosti s r. o. kúpi nehnuteľnosť s pozemkom, kde nehnuteľnosť má svoju cenu a pozemok svoju cenu, ako sa odpisuje takýto majetok, keď pozemky sa neodpisujú? Môže sa dať cena spolu za celok a odpisovať?

PU, PO, platiteľ  DPH, konateľ /spoločník má dve sro-čky, medzi ktorými si požičiava podľa potreby peniaze. Menšie sumy sú splatené do 1 roka, tie väčsie cca 3 roky. Ako správne účtovať takéto pôžicky medzi firmami? V oboch firmách je konateľ / spoločník.

Pre doplnenie konateľ nie je v pracovnom pomere /čiže nepoberá príjem za prácu podľa par.5/. Vyplácané sú mu iba dividendy z HV. Môže teda túto cestu /sídlo firmy - dom / vykazovať ako náklad? -------------------------------------------------------------------------------------- Cesta z práce domov ako náklad? ID: 4443 | vytvorené: 22.02.2023 | autor(i): Ing. Marián Drozdspäť VECNÉ POJMY: Nie sú priradené žiadne vecné pojmy. SÚVISIACE KATEGÓRIE: Cestovné náhrady Daň z príjmov Podvojné účtovníctvo Konateľ používa firemný automobil na pracovné cesty. Na tomto automobile dochádza aj z domu do práce a z práce domov, nakoľko ráno chodí na stretnutia a večer tiež príchácha neskoro. Je táto cesta z práce a do práce / bydlisko - uznaná ako daňový náklad? Evidencia pracovných ciest je na základe GPS . SÚVISIACE PREDPISY 595/2003 Z.z.: § 5 ods.3 Odpoveď Platnosť odpovede: 01.03.2023 - súčasnosť Z otázky vyplýva, že konateľ dochádza z domu do „práce“. Možno teda konštatovať, že konateľ poberá príjem za „prácu“, a to podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“), a teda na účely tohto zákona je zamestnancom. Pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Všeobecne platí, že cesta zamestnanca (vrátane konateľa) zo svojho bydliska do sídla firmy (a opačne) sa nepovažuje za pracovnú cestu. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na to, že z kontextu otázky možno vyvodiť, že zamestnanec (konateľ) používa vozidlo zamestnávateľa na služobné a súkromné účely. Za takejto situácie ide o príjem (zdaniteľný príjem) zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 3 písm. a) ZDP.

Chcel by som sa poradiť ohľadom úročenia pôžičky konateľovi. Konateľovi bola poskytnutá pôžička (355/221). Následne chceme správne postupovať z hľadiska DPH, DzP a riešiť úročenie uvedenej pôžičky. Uvažujeme správne, ak: 1. uvedená pôžička bude bezúročná, tak spoločnosť si na riadku 110 DP k DzP zvýši základ dane, ale následne "darovaný" úrok je pre konateľa príjmom podľa § 5 a spoločnosť mu musí z uvedeného bezúročného poskytnutia pôžičky zradiť poistné a daň. V daňovom priznaní k DPH sa to v danom prípadne nerieši. Chápeme tomu správne? 2. uvedená pôžička bude úročená podľa úrokovej sadzby, napr. hypotekárneho úveru v čase poskytnutia pôžičky konateľovi. Následne na konci roka sa vypočíta úrok, ktorý sa zaúčtuje 355/662 a uvedie sa v daňovom priznaní k DPH ako oslobodenie od dane podľa § 39 na príslušnom riadku. Pre spoločnosť je to normálne daňový výnos, ktorý uvedie ešte aj v tabuľke pre kontrolované transakcie závislých osôb v daňovom priznaní DzP. Uvažujeme správne v 1. a aj v 2. prípade, resp. aký je spraný postup poskytnutej úročnej, resp. bezúročnej pôžičky spriaznenej osobe?