Podvojné účtovníctvo

Povinnosti v oblasti ochrany pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti (AML) sa v posledných rokoch významne rozšírili aj na profesie, ktoré tradične neboli vnímané ako súčasť finančného sektora. Medzi povinné osoby môžu popri bankách patriť aj účtovníci, audítori a daňoví poradcovia , ak vykonávajú činnosti v rozsahu ustanovenom zákonom. Povinná osoba plní najmä povinnosti súvisiace so starostlivosťou vo vzťahu ku klientovi, posudzovaním rizikovosti obchodného vzťahu, zisťovaním konečného užívateľa výhod a oznamovaním neobvyklých obchodných operácií.

Pri kryptoaktívach je potrebné dôsledne rozlišovať medzi účtovným ocenením majetku a jeho vstupnou cenou na účely dane z príjmov. Hoci sa tieto hodnoty môžu pri niektorých transakciách zhodovať, vychádzajú z rozdielnych pravidiel a plnia rozdielnu funkciu. Účtovné ocenenie určuje, v akej hodnote sa kryptoaktívum zachytí v účtovníctve a aká hodnota sa následne použije pri jeho úbytku. Daňová vstupná cena je naopak veličinou určenou ZDP, ktorá je rozhodujúca pri určení daňového výdavku súvisiaceho s predajom kryptoaktíva.

Pri účtovaní kryptoaktív sa značná časť praktických chýb netýka samotného nákupu alebo predaja, ale poplatkov, ktoré jednotlivé operácie sprevádzajú. Kryptomenové burzy, blockchainové siete, custody poskytovatelia a ďalšie platformy môžu účtovať rôzne druhy poplatkov, ktoré sa odlišujú nielen názvom, ale predovšetkým svojou ekonomickou podstatou.

Vzhľadom na pomerne rozsiahlu problematiku sme tento článok rozdelili do viacerých častí. Všetky tri články nasledujú za sebou, druhá a tretia časť sú pokračovaním úvodnej. Druhá časť má názov Účtovné ocenenie verzus daňová vstupná cena, tretia časť Poplatky pri kryptoaktívach - nie každý poplatok je rovnaký.

Jednou zo základných zásad účtovníctva je účtovanie účtovných prípadov do účtovného obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia. V praxi to znamená, že účtovná jednotka vykáže náklady a výnosy v období, s ktorým ekonomicky súvisia, bez ohľadu na okamih úhrady alebo prijatia peňažných prostriedkov [§ 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“)]. Na uplatnenie tejto zásady slúži aj časové rozlíšenie.

Problematika používania účtovných sústav je predmetom úpravy § 9 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), v rámci ktorého je ustanovená ako základná povinnosť účtovných jednotiek účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Kryptomeny a ďalšie kryptoaktíva sa v účtovníctve nedajú uchopiť jedným univerzálnym pravidlom. Ich správne zatriedenie, oceňovanie a zdaňovanie závisí od ekonomickej podstaty konkrétnych operácií, spôsobu využívania v podnikaní a od kvalitnej internej metodiky, ktorá dokáže obstáť pri audite aj daňovej kontrole.

Kryptoaktíva prinášajú do účtovníctva nové praktické otázky - od ich ocenenia a účtovania poplatkov až po daňové posúdenie a archiváciu dôkazov. Článok na konkrétnych príkladoch vysvetľuje účtovanie obchodovania s bitcoinom, úhrad v kryptomene, stablecoinu USDC aj použitia metódy FIFO.

Kryptoaktíva sa v posledných rokoch postupne presunuli z oblasti špekulatívnych investícií do reálneho podnikateľského prostredia. Kryptomeny, stablecoiny, tokenizované aktíva či decentralizované finančné nástroje sa čoraz častejšie objavujú nielen v portfóliách fyzických osôb, ale aj v účtovníctve obchodných spoločností, startupov, technologických firiem či investorov. Mnohé podnikateľské subjekty dnes realizujú úhrady v kryptomenách, držia digitálne aktíva ako investíciu, využívajú staking alebo vstupujú do decentralizovaných finančných platforiem (DeFi). Napriek rastúcemu významu tejto oblasti však účtovná a daňová prax stále zápasí s viacerými interpretačnými problémami. Účtovníci a daňoví poradcovia narážajú najmä na otázky správneho zatriedenia kryptoaktív v účtovníctve, spôsobu ich oceňovania, určovania momentu zdanenia, evidencie transakcií realizovaných prostredníctvom zahraničných búrz alebo posudzovania nových foriem výnosov, ako sú staking, liquidity pools či tokenové odmeny.

Zánik (vyradenie) majetku sa účtuje podľa dôvodu vyradenia. Najčastejšie ide o predaj, likvidáciu, darovanie, škodu alebo manko.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) sa pojmom „účtovná jednotka“ rozumie subjekt, ktorý je povinný viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku. 

Od roku 2027 čaká slovenské firmy povinná elektronická fakturácia. Hoci sa diskusia často sústreďuje na samotné odosielanie faktúr, v praxi pôjde o omnoho širšiu zmenu, ktorá zasiahne účtovné procesy, interné schvaľovanie dokumentov aj technologickú pripravenosť firiem.

Refakturácia nákladov medzi prepojenými osobami predstavuje v súčasnej podnikateľskej praxi mimoriadne frekventovaný jav. Typicky sa vyskytuje v rámci podnikateľských skupín, kde jednotlivé spoločnosti zdieľajú spoločné zdroje, ako sú administratívne priestory, IT infraštruktúra, marketingové aktivity či riadiace služby. Tento model fungovania je charakteristický najmä pre holdingové štruktúry a medzinárodné skupiny, ale čoraz častejšie sa uplatňuje aj v menších podnikateľských zoskupeniach na národnej úrovni.

Odpisy ako samostatná kategória zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“) predstavujú zníženie hodnoty majetku, najčastejšie vyjadrenej vo forme fyzického opotrebenia. Odpisy teda znižujú základ dane z príjmov, avšak výška tohto zníženia musí byť každopádne v súlade s príslušnými ustanoveniami ZDP. Pod daňovým odpisovaním zákon o dani z príjmov chápe postupné prenášanie hodnoty dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku do daňových nákladov.

V článku sa budeme venovať analýze legislatívnych zmien v oblasti odpisovania technického zhodnotenia a opráv ubytovacích zariadení, ktoré nadobudli účinnosť v roku 2026. Rovnako tak rozoberieme možnosť zvýhodneného odpisovania budov určených na ubytovacie služby a šport.

Bezodplatné nadobudnutie majetku (dary, nepeňažné plnenia) je v praxi čoraz častejšie – či už ide o marketingové akcie dodávateľov, podpory od spoločníkov alebo delimitácie majetku. Pre účtovnú jednotku je dôležité správne: určiť ocenenie takto nadobudnutého majetku, zvoliť správny účtovný postup v závislosti od druhu majetku a od osoby, od ktorej je majetok nadobudnutý, posúdiť, či ide o zľavu z ceny alebo o samostatné nepeňažné plnenie.

V súčasnej obchodnej praxi je ťažké prehliadnuť netradičné formy a metódy realizácie obchodných operácií, ktoré vystupujú najmä pod názvom kompenzačné obchody. V tejto súvislosti sa možno stretnúť s ich označením aj ako protiobchody, viazané obchody resp. „barter“.

Barterové obchody predstavujú jednu z najstarších foriem výmeny, ktorá sa v modernej podnikateľskej praxi opäť dostáva do popredia. Umožňujú firmám nahradiť peňažné plnenie výmenou tovarov či služieb, optimalizovať zásoby, znižovať riziká a efektívnejšie využívať vlastné kapacity. Aké sú typy barteru, aké je ich účtovné riešenie, výhody a nevýhody, ktoré s nimi súvisia, sa dozviete v článku.

Ako správne postupovať pri uvedenej situácii z daňového a účtovného hľadiska. Kúpili sme nehnuteľnosť v roku 2021 spolu s pozemkami. Pri budove bolo aj parkovisko. Samostatne sme zaradili do majetku budovu, samostatne pozemky. Parkovisko sme nezaradzovali, zaradili sme to iba ako pozemok - 031 (neodpisovali sme). Vybudovali sme nové parkovisko na pôvodnom, kde sme mali aj stavebné povolenie a v roku 2025 sme ukončili výstavbu parkoviska a parkovisko skolaudovali. Máme právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ale do katastra nám nechcú zapísať, lebo časť stavby (parkoviska) zasahuje do mestského pozemku. Ad 1 - Parkovisko užívame, môžeme ho zaradiť do majetku 021/042 a odpisovať už v roku 2025? Ad 2 - Je správne, že sme "staré" parkovisko neriešili a riešime iba "nové" parkovisko? Ad 3 - Odpisujeme celé parkovisko, inžiniersku stavbu, 20 rokov alebo nejako to máme rozčleniť, keďže sú tam aj platobné terminály, rampy, nabíjacie stanice na elektromobily, kamerový systém a pod.? Ad 4 - Žiadame mesto o odkúpenie časti pozemku, na ktorom je stavba. Ak nám predajú pozemok, bude to technické zhodnotenie stavby - parkoviska?

Podrobnosti o postupoch účtovania o účtovných prípadoch upravuje pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva opatrenie MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“).