Tvorba rezerv ako osobitnej účtovnej kategórie má svoj nezastupiteľný význam v období uzatvárania účtovného obdobia. Opodstatnenosť rezerv vyplýva z ich špecifických funkcií, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí správne vykazovanie výsledku hospodárenia.
Pre rezervy je v zmysle ustanovenia § 26 ods. 5 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) charakteristické, že predstavujú záväzky s neistým časovým vymedzením alebo výškou - čo znamená, že ich účel je známy, neistá je suma ich použitia resp. neistý je čas ich použitia. Záväzok s určitým časovým vymedzením a určitou výškou sa neúčtuje na účte rezerv, ale na príslušnom účte záväzku. Zmysel používania rezerv spočíva tak vo vyjadrení rizika budúcich strát z podnikania. Do účtovníctva sa prostredníctvom nich premietne tzv. zásada opatrnosti.
Rezervu je tak potrebné považovať za záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť účtovnej jednotky, ktorá vznikla z minulých udalostí a je pravdepodobné, že v budúcnosti zníži ekonomické úžitky účtovnej jednotky. Pod pojmom ekonomický úžitok je potrebné si predstaviť možnosť priamo alebo nepriamo prispieť k toku peňažných prostriedkov resp. ekvivalentov peňažných prostriedkov.
Ak nie je známa presná výška záväzku, ku ktorému sa vytvára rezerva, táto sa ocení odhadom v sume dostatočnej na splnenie tejto povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Pri stanovení odhadu vychádza podnikateľská účtovná jednotka hlavne z predošlých skúseností, rozpočtov, vlastnej intuície a odbornosti. Menovitou hodnotou sa rezerva ocení v takých prípadoch, keď je známa presná suma záväzku.
Z časového aspektu rozoznávame rezervy krátkodobé (rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku najviac jeden rok a rezervy dlhodobé (rezervy s predpokladanou dobou vyrovnania pri vzniku viac ako jeden rok).
Z hľadiska daňovej uplatniteľnosti sa rezervy členia na tzv. rezervy daňové (označujú sa často aj ako zákonné rezervy), ktoré sú vytvárané v súlade s § 20 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“) a tzv. rezervy nedaňové (ide o ostatné rezervy, ktoré sa v účtovníctve tvoria na základe dodržania zásady opatrnosti).
Príklad č. 1:
Spoločnosť ALFA, s. r. o., predpokladá, že za rok 2025 vykáže stratu. Vznikne jej povinnosť podľa § 20 ods. 9 ZDP tvoriť rezervu na nevyčerpanú dovolenku vrátane poistného a príspevkov zamestnávateľa za zamestnanca?
Samotné ustanovenie § 20 ods. 9 písm. a) ZDP ako také neustanovuje povinnosť vytvárať rezervu na nevyčerpan