Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sú zamestnávatelia povinní pri vysielaní svojich zamestnancov do iných členských štátov EÚ a pri zamestnávaní občanov z iných členských štátov EÚ rešpektovať legislatívu EÚ. Autorka v článku uvádza postupy, ktoré je zamestnávateľ povinný dodržať.
Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sú zamestnávatelia povinní pri vysielaní svojich zamestnancov do iných členských štátov EÚ a pri zamestnávaní občanov z iných členských štátov EÚ rešpektovať legislatívu EÚ. Postupy, ktoré je zamestnávateľ povinný dodržať sú z administratívneho hľadiska veľmi náročné. V zastúpení zamestnávateľa tieto činnosti zabezpečujú zamestnanci personálnych a mzdových útvarov, ktorí by mali byť informovaní o obsahu najdôležitejších ustanovení právnych noriem platných pre oblasť sociálneho zabezpečenia pri zamestnávaní občanov EÚ. Informácie sú zverejnené na internetových stránkach Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a príslušných ministerstiev.
Legislatíva EÚ:
- Nenahrádza jednotlivé národné systémy sociálneho zabezpečenia, iba ich koordinuje. Každý členský štát je slobodný, pokiaľ ide o rozhodnutie:
- kto bude poistený v súlade s jeho právnymi predpismi,
- aké dávky a za akých podmienok sa budú poskytovať, ako sa jednotlivé dávky počítajú a aké príspevky treba zaplatiť.
- Zabezpečuje, že uplatňovanie vnútroštátnych legislatív rôznych štátov nemá negatívny vplyv na osoby, ktoré využívajú svoje právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“). Osoba, ktorá si uplatnila právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ, nemôže byť znevýhodnená oproti osobe, ktorá mala vždy trvalé bydlisko a pracovala na území iba jedného členského štátu EÚ.
- Určuje, ktorá krajina musí dávky hradiť vždy vtedy, keď sa na konkrétny prípad vzťahuje legislatíva viacerých štátov.
- Nezavádza žiadne nové typy dávok ani neruší predpisy vnútroštátnej legislatívy.
- Chráni európskych občanov, ktorí pracujú, bývajú alebo sa dočasne nachádzajú na území iného členského štátu.
Cieľom tohto príspevku je:
- upozorniť na základné ustanovenia platné v legislatíve EÚ a SR, ktoré je potrebné pri vysielaní zamestnancov do EÚ a zamestnávaní občanov EÚ aplikovať v praxi a
- zodpovedať na otázky z praxe, ktoré s touto problematikou súvisia.
Sociálne zabezpečenie v EÚ
V legislatíve EÚ oblasť sociálneho zabezpečenia zahŕňa oblasť sociálneho aj zdravotného poistenia. Na území SR sú tieto oblasti upravené:
- zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a
- zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z. v z. n. p., ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).
Členskými štátmi EÚ, ktoré pristúpili k aplikácii európskeho práva sociálneho zabezpečenia, sú:
- všetky štáty, ktoré boli členmi EÚ do 30. 4. 2004 – (Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko, Írsko, Veľká Británia, Dánsko, Grécko, Španielsko, Portugalsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko),
- všetky nové členské štáty EÚ od 1. 5. 2004 – (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus) a od 1. 1. 2007 – (Rumunsko a Bulharsko),
- krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) – (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) Švajčiarsko.
Štáty EÚ a EZVO spoločne tvoria štáty Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).
Od 1. 5. 2004, od vstupu SR do EÚ majú občania SR možnosť pracovať v jednotlivých členských štátoch EÚ. SR ako členský štát EÚ neprijal voči ostatným členským štátom žiadne prechodné opatrenia v oblasti voľného pohybu pracovnej sily. Na území SR majú občania členských štátov EÚ a EHP rovnaké práva a povinnosti ako občania SR s tým, že zamestnávateľovi, ktorý ich zamestná, vzniká:
- oznamovacia povinnosť podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) a
- povinnosť rešpektovať koordinačné nariadenia EÚ v oblasti sociálneho zabezpečenia.
Nariadenia EÚ
Základným koordinačným nariadením záväzným pre štáty EHP a Švajčiarsku konfederáciu je Nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia vzťahujúceho sa na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorého spôsob vykonávania upravuje vykonávacie nariadenie Rady (ES) č. 574/72.
Podľa nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 sa na osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť vzťahujú právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého vykonávajú zárobkovú činnosť.
Nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 sa nevzťahuje na dávky sociálnej a zdravotnej pomoci – asistencie, dávky, ktoré sú založené na dohodách medzi zamestnávateľmi a odbormi (napr. systémy dôchodkového pripoistenia), dávky pre obete vojny alebo jej následkov.
Koordinačné nariadenia sa v zásade vzťahujú na osoby zamestnané alebo samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“) a na študentov, na ktorých sa vzťahujú alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov, a ktorí sú občanmi jedného z členských štátov, alebo ktoré sú osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom na území jedného z členských štátov, ako aj na členov ich rodín a pozostalých, na štátnych úradníkov a na občanov tretích štátov za určitých podmienok.
Ďalšie kategórie osôb, na ktoré sa síce vzťahujú koordinačné nariadenia, ale postavenie ktorých upravujú osobitné ustanovenia, sú:
- pracovníci z pohraničnej oblasti,