Sociálne zabezpečenie pri zamestnávaní občanov EÚ

Vydáno: 46 minút čítania

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sú zamestnávatelia povinní pri vysielaní svojich zamestnancov do iných členských štátov EÚ a pri zamestnávaní občanov z iných členských štátov EÚ rešpektovať legislatívu EÚ. Autorka v článku uvádza postupy, ktoré je zamestnávateľ povinný dodržať.

 Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sú zamestnávatelia povinní pri vysielaní svojich zamestnancov do iných členských štátov EÚ a pri zamestnávaní občanov z iných členských štátov EÚ rešpektovať legislatívu EÚ. Postupy, ktoré je zamestnávateľ povinný dodržať sú z administratívneho hľadiska veľmi náročné. V zastúpení zamestnávateľa tieto činnosti zabezpečujú zamestnanci personálnych a mzdových útvarov, ktorí by mali byť informovaní o obsahu najdôležitejších ustanovení právnych noriem platných pre oblasť sociálneho zabezpečenia pri zamestnávaní občanov EÚ. Informácie sú zverejnené na internetových stránkach Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní a príslušných ministerstiev.

Legislatíva EÚ:
  • Nenahrádza jednotlivé národné systémy sociálneho zabezpečenia, iba ich koordinuje. Každý členský štát je slobodný, pokiaľ ide o rozhodnutie:
    • kto bude poistený v súlade s jeho právnymi predpismi,
    • aké dávky a za akých podmienok sa budú poskytovať, ako sa jednotlivé dávky počítajú a aké príspevky treba zaplatiť.
  • Zabezpečuje, že uplatňovanie vnútroštátnych legislatív rôznych štátov nemá negatívny vplyv na osoby, ktoré využívajú svoje právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len „EHP“). Osoba, ktorá si uplatnila právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ, nemôže byť znevýhodnená oproti osobe, ktorá mala vždy trvalé bydlisko a pracovala na území iba jedného členského štátu EÚ.
  • Určuje, ktorá krajina musí dávky hradiť vždy vtedy, keď sa na konkrétny prípad vzťahuje legislatíva viacerých štátov.
  • Nezavádza žiadne nové typy dávok ani neruší predpisy vnútroštátnej legislatívy.
  • Chráni európskych občanov, ktorí pracujú, bývajú alebo sa dočasne nachádzajú na území iného členského štátu.

Cieľom tohto príspevku je:
  • upozorniť na základné ustanovenia platné v legislatíve EÚ a SR, ktoré je potrebné pri vysielaní zamestnancov do EÚ a zamestnávaní občanov EÚ aplikovať v praxi a
  • zodpovedať na otázky z praxe, ktoré s touto problematikou súvisia.


Sociálne zabezpečenie v EÚ


V legislatíve EÚ oblasť sociálneho zabezpečenia zahŕňa oblasť sociálneho aj zdravotného poistenia. Na území SR sú tieto oblasti upravené:
  • zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a
  • zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z. v z. n. p., ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“).

Členskými štátmi EÚ, ktoré pristúpili k aplikácii európskeho práva sociálneho zabezpečenia, sú:
  • všetky štáty, ktoré boli členmi EÚ do 30. 4. 2004 – (Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko, Írsko, Veľká Británia, Dánsko, Grécko, Španielsko, Portugalsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko),
  • všetky nové členské štáty EÚ od 1. 5. 2004 – (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus) a od 1. 1. 2007 – (Rumunsko a Bulharsko),
  • krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) – (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko) Švajčiarsko.
Štáty EÚ a EZVO spoločne tvoria štáty Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).

Od 1. 5. 2004, od vstupu SR do EÚ majú občania SR možnosť pracovať v jednotlivých členských štátoch EÚ. SR ako členský štát EÚ neprijal voči ostatným členským štátom žiadne prechodné opatrenia v oblasti voľného pohybu pracovnej sily. Na území SR majú občania členských štátov EÚ a EHP rovnaké práva a povinnosti ako občania SR s tým, že zamestnávateľovi, ktorý ich zamestná, vzniká:
  • oznamovacia povinnosť podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) a
  • povinnosť rešpektovať koordinačné nariadenia EÚ v oblasti sociálneho zabezpečenia.


Nariadenia EÚ


Základným koordinačným nariadením záväzným pre štáty EHP a Švajčiarsku konfederáciu je Nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia vzťahujúceho sa na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, ktorého spôsob vykonávania upravuje vykonávacie nariadenie Rady (ES) č. 574/72.

Podľa nariadenia Rady (ES) č. 1408/71 sa na osoby vykonávajúce zárobkovú činnosť vzťahujú právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého vykonávajú zárobkovú činnosť.

Nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 sa nevzťahuje na dávky sociálnej a zdravotnej pomoci – asistencie, dávky, ktoré sú založené na dohodách medzi zamestnávateľmi a odbormi (napr. systémy dôchodkového pripoistenia), dávky pre obete vojny alebo jej následkov.

Koordinačné nariadenia sa v zásade vzťahujú na osoby zamestnané alebo samostatne zárobkovo činné osoby (ďalej len „SZČO“) a na študentov, na ktorých sa vzťahujú alebo sa vzťahovali právne predpisy jedného alebo viacerých členských štátov, a ktorí sú občanmi jedného z členských štátov, alebo ktoré sú osobami bez štátnej príslušnosti alebo utečencami s bydliskom na území jedného z členských štátov, ako aj na členov ich rodín a pozostalých, na štátnych úradníkov a na občanov tretích štátov za určitých podmienok.

Ďalšie kategórie osôb, na ktoré sa síce vzťahujú koordinačné nariadenia, ale postavenie ktorých upravujú osobitné ustanovenia, sú:
  • pracovníci z pohraničnej oblasti,

Související dokumenty

Súvisiace články

Pracovná disciplína
Zamestnanci s nepravidelne rozvrhnutým pracovným časom
Výpočet miezd a platov po prechode na euro
Pružný pracovný čas a nárok na stravné lístky
Konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce
Konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce – 2. časť
Komentár k novele Zákonníka práce v súvislosti s pandémiou
Problémy s prideľovaním práce zamestnancom a ich riešenie v záujme zachovania pracovných miest
Nárok na riadnu dovolenku pri čerpaní materskej a rodičovskej dovolenky
Novely zákona o sociálnom poistení
Novela Zákonníka práce účinná od 1. septembra 2007 (II.)
Prekážky v práci podľa novely Zákonníka práce od 1. septembra 2007 (1. časť)
Dovolenka zamestnanca
Status tehotnej zamestnankyne v pracovnoprávnych vzťahoch
Poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy
Práca nadčas a náhradné voľno za prácu nadčas
Zmena výšky minimálnej mzdy od 1. októbra 2005 a odvody do fondov
Garančné poistenie od 1. augusta 2006
Zmena označenia pracovnej zmeny nemusí predstavovať zmenu zmennosti zamestnanca

Súvisiace otázky a odpovede

Pedagogický zamestnanec - čiast.úväzkom?
Zriadenie dvojzmennej prevádzky
Dohoda o vykonaní práce
Ordinačne hodiny lekára
Počítanie pracovného času počas pracovnej cesty
Odmeňovanie zamestnanca obce
Hlavný kontrolór obce
Pružný pracovný čas od 1. 9. 20011 a náhrada mzdy pri prekážkach v práci
Pružný pracovný čas a práca nadčas
Celodenná prekážka v práci
Riadna dovolenka
Evidencia pracovného času
Polovičný úväzok a stravenky
Zmena pracovnej zmluvy
Práca nadčas pri pružnom pracovnom čase
Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas
Predčasné ukončenie pracovného pomeru
Dovolenka naviac ako benefit
Započítaná prax
Zamestnanie konateľa vo vlastnej s. r. o.