Platiteľ dane

Aby účtovné jednotky (ďalej len „ÚJ“) zostavili účtovnú závierku správne, musia vykonať rôzne činnosti, ktoré súvisia s prácami predchádzajúcimi jej zostaveniu. Práce na konci roka sa organizujú tak, aby konečný produkt týchto prác, účtovná závierka, poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii ÚJ.

Podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania DPH pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Stali sme sa platiteľom DPH 17. 4. 2024 z dôvodu prekročenia obratu. Momentálne nedosahujeme obrat pre registráciu. Od registrácie je už 12 mesiacov. Môžeme požiadať o zrušenie registrácie DPH, alebo musíme počkať na celý kalendárny rok 2025? Lebo v §  81 je uvedené (1) Žiadosť o zrušenie registrácie pre daň môže podať platiteľ, ak je registrovaný a) podľa § 4, a to najskôr po uplynutí jedného kalendárneho roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nepresiahol v predchádzajúcom kalendárnom roku 50 000 eur, Podmienku jedného kalendárneho roka zatiaľ nespĺňame. Splníme ju až 1. 1. 2026, ak správne si uvedené ustanovenie vykladám.

Ak platiteľ DPH neumožní správcovi dane vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca, a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. Uvedená lehota je prekluzívna. Ak nárok na odpočítanie dane už zanikol, jeho opakované uplatnenie zákon nepripúšťa.

Vychádzajúc z ustanovenia § 77 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) je základným zdaňovacím obdobím platiteľa dane kalendárny mesiac. To znamená, že platiteľ dane podáva daňové priznania za jednotlivé kalendárne mesiace a v daňovom priznaní uvádza údaje rozhodujúce pre výslednú daň platenú do štátneho rozpočtu SR za predmetný kalendárny mesiac.

Problematika vzniku daňovej povinnosti k DPH pri dodaní tovaru a služby je komplexne obsiahnutá v rámci ustanovenia § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH vo všeobecnosti vzniká z dôvodu dodania tovaru, dodania služby alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o dodanie s miestom dodania v tuzemsku. Daňová povinnosť znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň z pridanej hodnoty od osôb, ktorým takúto povinnosť zákon o DPH ustanovuje.

Slovenská s.r.o., neplatiteľ DPH, má v obchodnom majetku 3 nehnuteľnosti, ktoré prenajíma. Ide o byty na bývanie, ktoré sa prenajímajú na dlhodobý prenájom (na bývanie). Pri obstaraní uvedených nehnuteľností sa DPH neodpočítalo, keďže firma nie je platiteľ DPH a nehnuteľnosti boli zároveň obstarané od nepodnikateľov. Zároveň firma poskytuje aj poradenské služby a jej celkový obrat za rok sa pohybuje na úrovni cca 40 000 €. Firma plánuje do konca roka 2025 jednu z nehnuteľností predať, pričom predajná cena bude cca 150 000 €. Zároveň treba doplniť, že tento predaj je ojedinelá operácia, čiže firma neobchoduje s kúpou a predajom nehnuteľností ako s tovarom. Musí sa v takomto prípade firma stať platiteľom DPH, keďže pri predaji prekročila obrat pre povinnú registráciu?

Do nášho právneho systému sa s účinnosťou od 1.1.2025 zaviedol nový druh dane, ktorou je daň z finančných transakcií. Legislatívne je daň z finančných transakcií upravená v zákone č. 279/2024 Z.z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“) vrátane jeho doterajších dvoch noviel.

K odpovedi na otázku ID 5773 máme doplňujúcu otázku: Má slovenský platiteľ DPH pri povinnosti priznať a zaplatiť DPH zároveň aj právo na odpočet? Ak áno, uvedie teda v slovenských výkazoch registráciu DPH českej identifikovanej osoby alebo neuvedie žiadnu registráciu?  Znenie otázky a odpovede ID 5773: Identifikovaná osoba - neplatiteľ DPH z Českej republiky dodáva IT služby slovenskému platiteľovi DPH registrovanému podľa § 4 zákona o DPH 1. IT služby na diaľku = miesto dodania v ČR podľa § 15 - má povinnosť sa registrovať a podávať výkazy na Slovensku? 2. IT služby spojené s nehnuteľnosťou umiestnenou na Slovensku = miesto dodania na Slovensku podľa § 16 - má povinnosť sa registrovať a podávať výkazy na Slovensku? Podnikateľ z Českej republiky ako zahraničná osoba Podnikateľ, ktorý na území Slovenskej republiky nemá sídlo, miesto podnikania, stálu prevádzkareň ani bydlisko a obvykle sa tu nezdržiava, sa na účely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) považuje za zahraničnú osobu. 1. Povinnosť registrácie Podľa § 5 ods. 2 písm. b) zákona o DPH zahraničná osoba nie je povinná podať žiadosť o registráciu na DPH, ak na území SR poskytuje služby, pri ktorých je – v zmysle § 69 ods. 2 až 4 zákona o DPH – osobou povinnou platiť daň ich príjemca, teda zdaniteľná osoba so sídlom, miestom podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom v Slovenskej republike. 2. Prenesenie daňovej povinnosti pri službách viazaných na nehnuteľnosť (§ 69 ods. 2 písm. a) Ak zahraničná osoba z iného členského štátu (napr. český dodávateľ) poskytne služby súvisiace s nehnuteľnosťou umiestnenou na Slovensku (miesto dodania podľa § 16 ods. 1), povinnosť priznať a zaplatiť DPH prechádza na slovenského príjemcu služby, ak má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku. 3. Prenesenie daňovej povinnosti pri ostatných službách (§ 69 ods. 3) Mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti sa uplatní aj pri iných službách (vrátane IT služieb), pri ktorých sa miesto dodania určuje podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ak ich dodá zahraničná osoba z iného členského štátu slovenskému platiteľovi DPH. Záver Ak je slovenský odberateľ platiteľom DPH, český poskytovateľ nemá povinnosť registrovať sa na DPH v Slovenskej republike: ani pri IT službách, ktorých miesto dodania sa určuje podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH, ani pri IT službách súvisiacich s nehnuteľnosťou, pri ktorých sa miesto dodania určuje podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH.

Na predaj nebytového priestoru na podnikanie platiteľovi DPH sa uplatní prenesená daňová povinnosť. Ak je v tom priestore hmotný majetok, uplatňuje sa naň 23 % DPH?

Platiteľ dane A (s.r.o.- darca) daruje inému platiteľovi dane B (s.r.o.- obdarovaný) nehnuteľnosť, ktorá má viac ako 5 rokov od prvej kolaudácie. Ide o sklad (v ktorej bolo aj bude skladované najmä obilie a stroje). Aj nový majiteľ bude nehnuteľnosť užívať ako sklad. Z hľadiska zákona o DPH darca A ako má postupovať? Je povinný odviesť DPH z trhovej (zostatkovej) ceny nehnuteľnosti? 

Na Slovensku je registrovaný zahraničný subjekt za platiteľa DPH podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon DPH"), teda zahraničný platiteľ DPH. Má tento platiteľ povinnosť podávať mesačné výkazy DPH (teda daňové priznanie a kontrolný výkaz) aj keď neuskutočnil žiaden zdaniteľný obchod, teda nevznikla mu daňová povinnosť a ani právo na odpočítanie dane?

Usmernenie MF SR č. MF/008722/2025-77 k postupu pri posudzovaní vykonávania činnosti daňovníka v tuzemsku, spôsobu zdanenia preúčtovaných nákladov a automatizovanej kompenzácii zostatkov podľa  zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Platiteľ DPH SZČO kúpil osobné vozidlo v roku 2017 v obstarávacej cene 18 578 € z iného členského štátu. Vozidlo zaradené v obchodnom majetku využíval aj na osobnú potrebu v pomere 20 %. Vozidlo bolo odpísané 12/2020. Zostatková cena 0,00 € V apríli 2025 SZČO plánuje vyradiť vozidlo z majetku firmy prevodom na seba na FO. Aké povinnosti plynú pri vyradení vozidla - preradenie do osobného užívania? Môže SZČO vyradiť toto vozidlo z evidencie majetku aj bez daňového dokladu, len zápisom na karte majetku? Vozidlo, ktoré už bude majetkom fyzickej osoby, podlieha jeho prípadný predaj zdaneniu príjmu, ak by vozidlo predal do 5 rokov?

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) v § 78a ods. 2 písm. c) ustanovuje, že v kontrolnom výkaze sa uvádzajú aj údaje z každej faktúry, ktorá mení pôvodnú faktúru, tzn. z opravnej faktúry. Opravnou faktúrou sa chápe každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, pričom táto faktúra musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k najdôležitejším a zároveň najkomplikovanejším druhom nepriamych daní, ktoré výrazne ovplyvňujú podnikateľské prostredie, finančné toky a administratívnu záťaž subjektov v celej Európskej únii. V podmienkach Slovenskej republiky prešla právna úprava DPH od 1. januára 2025 zásadnou reformou, ktorá reagovala najmä na povinnosť implementovať legislatívu Európskej únie, ako aj na snahu o zjednodušenie administratívnej náročnosti pre malé a stredné podniky.

Ako sa účtujú viacúčelové poukážky v jednoduchom účtovníctve? Firma je vystaviteľ viacúčelového poukazu, je platiteľom DPH a je dodávateľom tovaru s rôznymi sadzbami DPH. Otázkou je, že predaj viacúčelového poukazu ako príjem do pokladnice alebo na bankový účet zaúčtuje v členení ostatný príjem alebo príjem neovplyvňujúci základ dane?

Nová daň z finančných transakcií (zákon č. 279/2024 Z.z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.) bola predstavená v rámci konsolidačného balíčka spoločne z množstvom zmien. Táto zmena nadobudla účinnosť od 1. 1. 2025 a dotkne sa celého podnikateľského prostredia, pričom ešte pred účinnosťou zákona stihla prejsť aj novelizáciou a čakajú ju ďalšie.

Novozaložená spoločnosť by sa hneď od začiatku chcela stať platiteľom DPH. Umožňuje to novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)? Ak áno, aké doklady je potrebné predložiť k žiadosti o registráciu?

S účinnosťou od 1. júna 2024 prichádzajú do platnosti zásadné zmeny v zákone č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), ktoré vyplývajú z implementácie Delegovanej smernice Komisie (EÚ) 2023/2775. Táto legislatívna úprava prináša okrem iným zmien, ktoré sú uvedené ďalej v článku, zvýšenie veľkostných kritérií pre mikro, malé, stredné a veľké podniky či skupiny v oblasti celkovej sumy majetku a čistého obratu.