V priebehu daňového konania správca dane zabezpečuje dokazovanie, ktoré je významným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Aby dôkazy mohli byť podkladom pre rozhodnutie, musia byť dodržané jednotlivé obligatórne pravidlá ustanovené právnou úpravou. Významným je pritom pravidlo právnej súladnosti procesu dokazovania, ktorý musí prebehnúť v súlade s platným právom. Správca dane taktiež musí v priebehu dokazovania spolupracovať s daňovým subjektom a ostatnými účastníkmi prebiehajúceho daňového konania. Daňový subjekt je zároveň povinný poskytnúť správcovi dane potrebnú súčinnosť, ak ho na to správca dane vyzve.
Jednotlivé základné zásady dokazovania v daňovom procese
Právna úprava platná pre základné zásady daňového konania je koncentrovaná predovšetkým do zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý je rámcovým právnym predpisom, pričom jednotlivé jeho ďalšie ustanovenia konkretizujú základné zásady daňového konania, ktoré platia v jeho priebehu.
Príklad č. 1:
Pretože daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane pri odstraňovaní nedostatkov podaného daňového priznania, ktoré mali vplyv na výšku jeho daňovej povinnosti, začal správca dane vykonávať daňovú kontrolu v prevádzke daňového subjektu. V priebehu daňovej kontroly však zamestnanec správcu dane zabezpečoval len tie dôkazy, ktoré boli v neprospech daňového subjektu. Pritom neprihliadal na zistené okolnosti a dôkazy, z ktorých vyplývali výhody pre daňový subjekt. Svoje konanie zamestnanec správcu dane odôvodňoval tým, že pokiaľ by zohľadňoval dôkazy, ktoré svedčia v prospech daňového subjektu, zvyšovala by sa šanca daňového subjektu, že ním podané odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane by bolo úspešné. Podľa názoru daňového subjektu však išlo o selektívne a jednostranné posudzovanie zistených dôkazov a dokazovanie teda prebehlo nezákonným spôsobom. Uvedený názor daňového subjektu je správny?
Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, teda sa musí postupovať nielen v súlade s ústavnými zákonmi, zákonmi, ale aj vykonávacou právnou úpravou.
Ide pritom o základnú zásadu právnej súladnosti daňového konania.
V súvislosti s daňovou kontrolou uvedená základná zásada požaduje, aby každý dôkaz bol získaný v súlade s právnym poriadkom štátu a každý dôkaz, ktorý bol nadobudnutý protiprávne, nemôže byť v daňovom konaní zohľadnený, a to ani keby preukazoval skutočnosti podstatné pre daňové konanie.
Pretože v tomto prípade zamestnanec správcu dane počas daňovej kontroly nezohľadňoval dôkaz