Daňový nedoplatok

V priebehu daňového konania správca dane zabezpečuje dokazovanie, ktoré je významným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Aby dôkazy mohli byť podkladom pre rozhodnutie, musia byť dodržané jednotlivé obligatórne pravidlá ustanovené právnou úpravou. Významným je pritom pravidlo právnej súladnosti procesu dokazovania, ktorý musí prebehnúť v súlade s platným právom. Správca dane taktiež musí v priebehu dokazovania spolupracovať s daňovým subjektom a ostatnými účastníkmi prebiehajúceho daňového konania. Daňový subjekt je zároveň povinný poskytnúť správcovi dane potrebnú súčinnosť, ak ho na to správca dane vyzve.

Daňová amnestia platí len do 30. 7. 2026 – do tohto dátumu musíte urobiť všetky potrebné kroky, aby ste využili odpustenie pokút a úrokov.

Daňové výdavky patria pri živnostníkoch medzi najpraktickejšie a zároveň najcitlivejšie otázky dane z príjmov. Živnostník totiž v daňovom priznaní spravidla nerieši iba to, koľko v danom roku zarobil, ale najmä to, akým spôsobom si môže zákonne znížiť základ dane. Práve výdavky rozhodujú o tom, či bude výsledná daňová povinnosť primeraná reálnemu ekonomickému výsledku jeho podnikania, alebo či bude živnostník zdaňovať príjem, ktorý v skutočnosti neponechal vo svojom podnikaní ako zisk. Pri fyzickej osobe – podnikateľovi preto nemožno daňové výdavky vnímať len ako technickú položku daňového priznania. Ide o jeden zo základných nástrojov, ktorým sa príjem dosiahnutý zo živnosti premieňa na základ dane.

Aj na vrátenie daňového preplatku sa vzťahuje lehota pre správcu dane a v rámci plynutia tejto lehoty je možné daňový preplatok vrátiť daňovému subjektu. Podľa § 79 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) sa na vrátenie preplatku na žiadosť daňového subjektu vzťahuje lehota zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane upravená v § 69 ods. 1 daňového poriadku. Táto lehota je päťročná a začína plynúť od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť aj bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom vznikol daňovému subjektu nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov s odkazom na poznámku č. 1 k daňovému poriadku, napr. k zákonu č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), k zákonu č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Problematika daňového preplatku súvisí so správou daní. Legislatívne je inštitút daňového preplatku upravený v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Vláda Slovenskej republiky v rámci svojho programového vyhlásenia pre obdobie rokov 2023 až 2027 zdôraznila potrebu posilnenia boja proti daňovým únikom. Tento záväzok sa prejavuje v konkrétnych legislatívnych úpravách a zavedení opatrení, ktoré sa zameriavajú na zefektívnenie administratívnych procesov týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty (DPH).

Od 1. januára 2026 sa spustila daňová amnestia, ktorá umožní daňovníkom zbaviť sa dlhov voči štátu bez pokút a úrokov z omeškania. Jej cieľom je pomôcť tým, ktorí majú k 30. septembru 2025 daňové nedoplatky alebo do tohto dátumu nepodali daňové priznanie.

Podanie v daňovom procese musí príslušný správca dane primárne posúdiť. Podanie môže pritom mať formu dôkazu, ktorý bude správcom dane posúdený. Podaním možno začať aj konanie o odklad alebo splátkovú úhradu daňovej platby. Počas daňovej kontroly môže taktiež vzniknúť potreba posúdiť podanie daňového subjektu. Elektronické podanie musí spĺňať jednotlivé atribúty dané platnou právnou úpravou. Podanie daňového subjektu môže mať aj formu listiny.

Finančná správa od januára 2026 aktualizuje Index daňovej spoľahlivosti (IDS). Zmeny majú za cieľ posilnenie spravodlivého hodnotenia daňových subjektov a lepšieho zosúladenia s aktuálnym legislatívnym rámcom. Zahŕňajú úpravu vybraných hodnotiacich kritérií, ekonomického ukazovateľa efektívnej daňovej sadzby, ako aj aktualizáciu benefitov pre vysoko spoľahlivé a spoľahlivé daňové subjekty.

Splnomocňovacie ustanovenie § 160 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) umožňuje vláde SR ustanoviť podmienky zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcie alebo podmienky upustenia od uloženia pokuty alebo vyrubenia úroku z omeškania vyrubeného podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

Ustanovenie § 84 ods. 2 písm. a) daňového poriadku: Daňový nedoplatok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o zániku daňového nedoplatku, ak suma dočasne nevymožiteľného daňového nedoplatku nepresiahne 20 eur. Kedy môže správca dane vydať rozhodnutie o zániku nedoplatku po určení nedoplatku ako dočasne nevymožiteľného?

Od januára 2026 štartuje daňová amnestia, ktorá umožní daňovníkom zbaviť sa dlhov voči štátu bez pokút a úrokov z omeškania. Cieľom je pomôcť tým, ktorí majú daňové nedoplatky k 30. septembru 2025 alebo nepodali daňové priznanie do tohto dátumu.

Sankcie v daňovom práve predstavujú osobitnú kategóriu právnych následkov, ktoré vznikajú v dôsledku porušenia povinností daňových subjektov pri správe daní. Ich základným cieľom nie je len represia, ale aj prevencia - motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu svojich daňových povinností. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) ako základný procesný predpis v oblasti správy daní preto vytvára komplexný systém sankcií, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností, ochranu fiškálnych záujmov štátu a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými daňovými subjektmi.

Ako môže daňovník zistiť, či má evidované voči správcovi dane nedoplatky?

Daňovník je v období po 30. septembri 2025 v exekučnom konaní. Ako sa v tomto prípade uplatní nariadenie vlády SR?

Daňovníci, ktorí plánujú využiť daňovú amnestiu musia sledovať tri dôležité dátumy. Je dôležité si uvedomiť, že platnosť vládneho nariadenia, ktoré umožňuje daňovým dlžníkom vyhnúť sa pokutám a úrokom z omeškania, nie je rovnaká s termínom, odkedy môžu daňoví dlžníci začať splácať svoje záväzky voči štátu. 

Nariadenie Slovenskej republiky z 10. septembra 2025 č. 243/2025 Z. z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani a o upustení od uloženia pokuty a od vyrubenia úroku z omeškania

Ručenie za daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k preventívnym nástrojom, ktorými štát bojuje proti daňovým únikom. Na prvý pohľad ide „len“ o sekundárnu povinnosť odberateľa – zaplatí daň, ak ju nezaplatil jeho dodávateľ. V praxi však ručenie pôsobí ako sieť, ktorá má zachytiť manipulácie s faktúrami, reťazové podvody a takzvaných „missing traderov“, teda fiktívnych obchodníkov zanechávajúcich po sebe nezaplatené dane. Tento inštitút pritom zasahuje všetky odvetvia hospodárstva, od veľkoobchodníkov s elektronickými zariadeniami, cez stavebné firmy až po digitálne platformy, ktoré nakupujú služby z EÚ aj mimo nej.