Prehľad postupu pri výpočte daňovej povinnosti daňovníka – fyzickej osoby

Systém výpočtu dane je nevyhnutný z viacerých dôvodov, najmä z týchto:

• Spravodlivosti v systéme, v ktorom základ dane zabezpečuje, že sa daň neplatí z celej sumy, ktorú daňovník zarobí (hrubého príjmu), ale zo sumy určenej po zohľadnení zákonom ustanovených výdavkov; následne sa uplatnia ďalšie zákonné nároky podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), napríklad nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy.
• Potreby financovania verejných služieb, pričom vybraté dane slúžia ako hlavný zdroj financovania fungovania štátu, napríklad v oblasti školstva, zdravotníctva, bezpečnosti (polícia, armáda) a infraštruktúry (cesty, diaľnice).
• Zúčtovania so štátom, keďže počas roka sa často platia preddavky na daň, napríklad z príjmov zo závislej činnosti (zamestnania), z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom ročný výpočet preukáže, či vznikol daňový preplatok alebo daň na úhradu.

Základné pojmy pri výpočte dane

Pri výpočte dane je potrebné uvedomiť si rozdiel medzi základom dane, čiastkovým základom dane, osobitným základom dane a daňovou povinnosťou.

Kým základ dane, čiastkový základ dane a osobitný základ dane predstavujú sumy určené podľa jednotlivých druhov príjmov, z ktorých sa následne vypočíta daň, daňová povinnosť predstavuje výslednú sumu dane určenú v súlade so ZDP. Po uplatnení daňových bonusov a zohľadnení zaplatených preddavkov sa určí, či vznikne daň na úhradu alebo daňový preplatok v eurách.

Ak sa výpočet neurobí alebo sa vykoná nesprávne, daňovníkovi môžu vzniknúť finančné sankcie, napríklad pokuta za nepodanie daňového priznania. Nesprávny výpočet môže zároveň ovplyvniť uplatnenie daňového preplatku alebo daňového bonusu na vyživované dieťa. Ak daňovník daň na úhradu nezaplatí, správca dane môže pristúpiť k daňovému exekučnému konaniu, ktoré môže viesť aj k zablokovaniu účtov.

Zdaňovacie obdobie a lehota na podanie daňového priznania

Výpočet daňovej povinnosti sa vykonáva po skončení zdaňovacieho obdobia, pretože zdaňovacím obdobím fyzickej osoby je spravidla kalendárny rok. Výnimkou sú zákonom ustanovené situácie, napríklad úmrtie daňovníka, pri ktorých sa uplatňuje osobitná lehota na podanie daňového priznania a môže sa určiť aj iné obdobie na výpočet základu dane a daňovej povinnosti.

Medzi hlavné dôvody ročného vysporiadania dane patria:

• zmeny príjmov počas roka, napríklad v dôsledku toho, že daňovník môže zmeniť zamestnanie, dosahovať nepravidelné príjmy zo živnosti, získať jednorazový finančný bonus alebo naopak prísť o príjem,
• prepočítanie daňových nárokov, napríklad nároku na nezdaniteľné časti základu dane na daňovníka alebo manželku/manžela či na daňové bonusy na vyživované deti, ktoré závisia aj od celoročnej výšky základu dane,
• vysporiadanie preddavkov, napríklad pri príjmoch zo závislej činnosti, pri ktorých zamestnávateľ každý mesiac zráža preddavky na daň; po skončení roka sa suma všetkých zaplatených preddavkov porovná so skutočnou celoročnou daňovou povinnosťou, pričom výsledkom môže byť daňový preplatok alebo daň na úhradu.

Aj keď zdaňovacie obdobie končí 31. decembra, daňovník má na podanie daňového priznania a výpočet daňovej povinnosti lehotu ustanovenú zákonom. Daňové priznanie sa spravidla podáva do troch kalendárnych mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia; túto lehotu možno za zákonom ustanovených podmienok predĺžiť.

Zdaniteľné príjmy a ich zatriedenie

Daňová povinnosť sa určuje zo zdaniteľných príjmov, ktoré sú vymedzené v § 2 písm. h) ZDP. Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa ZDP ani medzinárodnej zmluvy.

Každý zdaniteľný príjem je potrebné správne zatriediť podľa druhu príjmu, a to podľa majetku alebo činnosti, z ktorej plynie. Na základe tohto zatriedenia sa určí príslušný čiastkový základ dane alebo osobitný základ dane, spôsob jeho výpočtu a rozsah uplatniteľných daňových výdavkov pri danom druhu zdaniteľného príjmu.

Čiastkové a osobitné základy dane

Napríklad čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti upravuje § 5 ZDP. Od zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti možno odpočítať len poistné a príspevky, ktoré je zamestnanec povinný platiť (poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu).

Pri čiastkovom základe dane z príjmov podľa § 6 ZDP, t. j. z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu, možno uplatniť preukázateľné daňové výdavky. Pri príjmoch, pri ktorých to ZDP umožňuje, možno namiesto preukázateľných výdavkov uplatniť výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky), a to v zákonom ustanovenej výške.

Pri osobitnom základe dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP spravidla nemožno uplatniť výdavky. Súčasťou daňového priznania sú najmä príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, keďže príjmy zo zdrojov na území SR sa vo väčšine prípadov vysporiadajú zrážkovou daňou. To neplatí pri príjmoch, ktoré sa podľa ZDP zahŕňajú do osobitného základu dane bez ohľadu na to, či plynú zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí.

Pri ostatných príjmoch zahŕňaných do čiastkového základu dane podľa § 8 ZDP možno výdavky uplatniť len do výšky dosiahnutých príjmov.

Postup pri určení základu dane

Pri výpočte daňovej povinnosti daňovníka sa vychádza samostatne:

• zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, ktorý tvorí úhrn čiastkových základov dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), z príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 3 a 4 ZDP) a z ostatných príjmov (§ 8 ZDP), znížený o nezdaniteľné časti základu dane,
• zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP, ktorý sa určí z čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a znižuje sa o daňovú stratu a nezdaniteľné časti základu dane, prípadne o ich rozdiel, ak sa časť nezdaniteľných častí základu dane uplatnila už pri príjmoch zo závislej činnosti,
• z osobitného základu dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP,
• z osobitného základu dane z podielu na zisku (dividendy), vyrovnacieho podielu, podielu na likvidačnom zostatku, podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi a podielu člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a majetku podľa § 51e ZDP,
• z osobitného základu dane z výnosov (príjmov) zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vydaných členskými štátmi EÚ alebo štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, podľa § 51ea ZDP.

Zamedzenie dvojitého zdanenia pri príjmoch zo zahraničia

Ak daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR (ďalej len „daňovník s NDP“) dosahuje zdaniteľné príjmy zo zdrojov v zahraničí a ide o príjmy zo štátu, s ktorým má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva o ZDZ“), môže pri splnení podmienok ustanovených ZDP a príslušnou zmluvou o ZDZ uplatniť metódu na zamedzenie dvojitého zdanenia. Túto metódu uplatňuje samostatne pri výpočte dane zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, samostatne pri výpočte dane zo základu dane podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP a samostatne pri jednotlivých osobitných základoch dane podľa § 7, § 51e a § 51ea ZDP.

Pri príjmoch zo závislej činnosti môže daňovník uplatniť metódu vyňatia príjmov aj v prípade, ak pracuje v štáte, s ktorým Slovenská republika nemá uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a to podľa § 45 ZDP, ak bol tento príjem preukázateľne zdanený v zahraničí.

Výpočet výslednej dane

Výsledná daň sa vypočíta ako súčet daní vypočítaných zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) ZDP, zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. b) ZDP, z osobitného základu dane podľa § 7 ZDP, z osobitného základu dane podľa § 51e ZDP a z osobitného základu dane podľa § 51ea ZDP. Ak takto vypočítaná daň nepresiahne 17 €, daň sa podľa § 46a ZDP nevyrubí ani neplatí. Zaplatené preddavky na daň sa v takom prípade vrátia ako daňový preplatok na základe žiadosti daňovníka, ktorá je súčasťou daňového priznania, po uplatnení postupu správcu dane podľa príslušných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Sadzby dane na rok 2026

Každý základ dane, prípadne osobitný základ dane, sa po jeho určení zdaní príslušnou zákonom ustanovenou sadzbou dane. S účinnosťou od 1. januára 2026 sa v rámci konsolidácie verejných financií zmenili pôvodné sadzby dane a zaviedli sa ďalšie pásma progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb so sadzbami 30 % a 35 %. Tieto vyššie sadzby sa vzťahujú na časť základu dane presahujúcu 60 349,21 €, resp. 75 010,32 €.

Podľa § 52zzzj ods. 1 ZDP sa zmena doterajších pásiem a zavedenie nových pásiem progresívneho zdanenia príjmov fyzických osôb prvýkrát uplatnia za zdaňovacie obdobie roku 2026.

Sadzby dane a ich hranice na rok 2026

Legenda: * čiastkový základ dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), z príjmov z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6 ods. 3 a 4 ZDP) a z ostatných príjmov (§ 8 ZDP).

Legenda: * čiastkový základ dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP).

Osobitné sadzby dane a konečné vysporiadanie

Ďalšie sadzby dane z príjmov fyzických osôb sú:

• 19 % z osobitného základu dane z príjmov z kapitálového majetku zisteného podľa § 7 ZDP,
• 7 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. a) ZDP, t. j.:
  • z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP neznížených o výdavky,
  • z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.

S účinnosťou od 1. 1. 2025 sa sadzba dane z podielov na zisku vyplácaných fyzickým osobám znížila z 10 % na 7 %, ak ich nevypláca obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v tzv. nespolupracujúcom štáte podľa § 2 písm. x) ZDP. V takom prípade sa uplatňuje sadzba dane 35 %.

Podľa § 52zzzb ods. 5 ZDP sa znížená sadzba dane z podielov na zisku (dividend) uplatní pri podieloch na zisku vykázaných z hospodárskeho výsledku za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. 1. 2025. Pri podieloch na likvidačnom zostatku sa znížená sadzba uplatní, ak spoločnosť alebo družstvo vstúpi do likvidácie najskôr 1. 1. 2025. Obdobne sa postupuje pri vyrovnacích podieloch.

Uvedené sa prejaví najskôr v roku 2026, keď môžu byť vyplatené príslušné podiely.

Zníženie sadzby z 10 % na 7 % sa vzťahuje aj na podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a na vyrovnací podiel v súlade s prechodným ustanovením § 52zzzb ods. 5 písm. b) a c) ZDP:

• 35 % z osobitného základu dane zisteného podľa § 51e ods. 3 písm. b) ZDP, ak príjmy plynú od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. x) ZDP; pri zrážke dane sa postupuje podľa § 51h ods. 5 ZDP, t. j.:
  • z podielov na zisku uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP, neznížených o výdavky,
  • z podielov na likvidačnom zostatku a vyrovnacieho podielu uvedených v § 3 ods. 1 písm. e) až g) ZDP po znížení o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. c) až f) a v ostatných prípadoch o nadobúdaciu cenu zistenú spôsobom podľa § 25a za každý podiel jednotlivo, pričom ak je hodnota splateného vkladu vyššia ako vyrovnací podiel alebo podiel na likvidačnom zostatku, na rozdiel sa neprihliada.
  • z príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. h) ZDP, ak plynú od kontrolovanej zahraničnej spoločnosti, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu.
• 13 % z vybraných úrokových výnosov zo štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vyplácaných od 1. 1 2026; táto sadzba sa vzťahuje len na úrokové výnosy z vybraných štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok vydaných v mene euro členským štátom EÚ alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.

Od takto vypočítanej dane sa odpočítajú daňové bonusy, na ktoré daňovníkovi vznikol nárok podľa ZDP, a zaplatené preddavky na daň.

Výsledkom môže byť daňový preplatok, ktorý správca dane po zohľadnení prípadných daňových nedoplatkov vráti daňovníkovi, alebo daň na úhradu. Daň na úhradu je daňovník povinný zaplatiť, ak presiahne 5 € (§ 46 ZDP).