Daňové výdavky patria pri živnostníkoch medzi najpraktickejšie a zároveň najcitlivejšie otázky dane z príjmov. Živnostník totiž v daňovom priznaní spravidla nerieši iba to, koľko v danom roku zarobil, ale najmä to, akým spôsobom si môže zákonne znížiť základ dane. Práve výdavky rozhodujú o tom, či bude výsledná daňová povinnosť primeraná reálnemu ekonomickému výsledku jeho podnikania, alebo či bude živnostník zdaňovať príjem, ktorý v skutočnosti neponechal vo svojom podnikaní ako zisk. Pri fyzickej osobe – podnikateľovi preto nemožno daňové výdavky vnímať len ako technickú položku daňového priznania. Ide o jeden zo základných nástrojov, ktorým sa príjem dosiahnutý zo živnosti premieňa na základ dane.
Živnostníci majú oproti zamestnancom odlišné postavenie. Sami si zabezpečujú zákazky, nesú podnikateľské riziko, zodpovedajú za svoje záväzky, často si financujú vlastné pracovné nástroje, techniku, auto, softvér, priestory, reklamu alebo odborné vzdelávanie. Na druhej strane majú možnosť vybrať si spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý lepšie zodpovedá ich podnikateľskému modelu. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) im umožňuje uplatniť buď výdavky percentom z príjmov, teda paušálne výdavky, alebo skutočné preukázateľné výdavky vedené v daňovej evidencii alebo účtovníctve. Finančná správa pri živnostníkoch uvádza, že paušálne výdavky sa uplatňujú vo výške 60 % z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom ich výška je obmedzená sumou 20 000 €.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že otázka výdavkov je jednoduchá. Živnostník si buď vyberie paušál, alebo si bude odkladať bločky a faktúry. V skutočnosti však ide o širšie rozhodnutie. Paušálne výdavky sú administratívne jednoduchšie, no nemusia byť výhodné pre každého. Skutočné výdavky môžu priniesť nižší základ dane, ale vyžadujú dôslednejšiu evidenciu, preukazovanie a rozlišovanie medzi podnikateľskými a súkromnými nákladmi. Inak bude uvažovať IT konzultant, ktorý pracuje z domu a jeho hlavnými výdavkami sú notebook, internet a softvér. Inak bude uvažovať stolár, ktorý kupuje materiál, stroje, náradie, pohonné látky a prenajíma si dielňu. A úplne inak môže postupovať živnostník v stavebníctve, ktorý využíva subdodávateľov, auto, sklad a drahšie pracovné pomôcky. Rovnaký ročný príjem preto môže pri rôznych profesiách znamenať úplne odlišný ekonomický výsledok.
Základnou myšlienkou článku je, že daňové výdavky živnostníka nemožno posudzovať izolovane od charakteru jeho činnosti. Výdavok nie je daňovo uznateľný len preto, že ho živnostník zaplatil. Rovnako nestačí, že bol uhradený z podnikateľského účtu alebo že k nemu existuje faktúra. Rozhodujúce je, či ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, či je preukázateľný, správne zaevidovaný a či jeho daňové uplatnenie ZDP nevylučuje alebo neobmedzuje.
Kto je živnostník z hľadiska dane z príjmov
Z hľadiska dane z príjmov je živnostník fyzická osoba, ktorá dosahuje príjmy z podnikania. Typicky ide o osobu, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia a svoje príjmy zdaňuje podľa § 6 ods. 1 ZDP. V bežnom jazyku sa pojem živnostník často používa širšie a niekedy sa ním označuje takmer každá samostatne zárobkovo činná osoba. Z daňového hľadiska je však vhodné rozlišovať, či ide skutočne o príjem zo živnosti, alebo o iný druh príjmu fyzickej osoby, napríklad príjem zo zamestnania, príjem z výkonu funkcie konateľa, príjem autora, príjem z prenájmu, príjem z kapitálového majetku alebo príležitostný príjem.
Toto rozlíšenie nie je iba terminologické. Od druhu príjmu závisí spôsob jeho zdanenia, možnosť uplatnenia výdavkov, spôsob vedenia evidencie, povinnosti voči poisťovniam a v niektorých prípadoch aj povinnosť registrácie na daňovom úrade. Ak fyzická osoba vykonáva činnosť na základe živnostenského oprávnenia, jej príjmy budú typicky príjmami z podnikania. Ak však tá istá osoba dosiahne napríklad príjem z prenájmu bytu, nepôjde automaticky o príjem zo živnosti. Rovnako ak fyzická osoba dostane odmenu za výkon funkcie konateľa, nejde o živnostenský príjem len preto, že táto osoba zároveň podniká ako živnostník. Pri každom príjme je preto potrebné najskôr určiť jeho právnu a daňovú povahu.
Pri živnostníkovi je kľúčové, že nejde o zamestnanca. Zamestnanec vykonáva závislú prácu podľa pokynov zamestnávateľa, v pracovnom čase, za mzdu a spravidla bez podnikateľského rizika. Živnostník naopak vystupuje navonok ako samostatný podnikateľ. Sám si organizuje prácu, dojednáva cenu, nesie riziko, že zákazku nezíska alebo že mu odberateľ nezaplatí, a sám si zabezpečuje nástroje potrebné na výkon činnosti. Práve preto má ZDP pri živnostníkoch osobitný režim výdavkov. Kým zamestnancovi sa pri výpočte dane štandardne nezohľadňuje široká paleta pracovných nákladov, živnostník si môže pri splnení zákonných podmienok uplatniť výdavky, ktoré súvisia s dosahovaním jeho podnikateľských príjmov.
Rozdiel medzi príjmom, výdavkom a základom dane
Zároveň však platí, že živnostník nezdaňuje iba to, čo mu „zostane na účte“. Daňový systém pracuje s príjmami a výdavkami podľa zákonných pravidiel ZDP. Živnostník môže mať vysoké príjmy, ale aj vysoké výdavky. Môže mať veľký obrat, ale nízky zisk. Môže tiež prijať platbu v jednom roku a niektoré výdavky zaplatiť v inom období. Preto je potrebné rozlišovať medzi príjmom, výdavkom a základom dane. Príjem predstavuje sumu, ktorú živnostník dosiahne zo svojej činnosti. Výdavok predstavuje zákonom uznateľnú položku, ktorou si môže tento príjem znížiť. Základ dane je výsledok po zohľadnení príjmov, výdavkov a ďalších úprav podľa ZDP.
Praktický význam tohto rozlíšenia možno ukázať na jednoduchom príklade. Dvaja živnostníci dosiahnu v roku 2026 príjem 40 000 €. Prvý je konzultant, ktorý pracuje najmä z domu, má nízke náklady a jeho reálne výdavky predstavujú len niekoľko tisíc €. Druhý je remeselník, ktorý na dosiahnutie rovnakého príjmu potrebuje materiál, náradie, auto, pohonné látky, ochranné pracovné pomôcky a subdodávky. Hoci obaja dosiahli rovnaký príjem, ich ekonomická situácia môže byť úplne odlišná. Ak by sa posudzoval iba príjem, výsledok by bol skreslený. Práve výdavky umožňujú zohľadniť, že podnikanie nie je len inkasovanie faktúr, ale aj financovanie činnosti, ktorá tieto príjmy vytvára.
Živnostník si musí zároveň uvedomiť, že spôsob uplatňovania výdavkov si nevyberá iba podľa toho, čo je najjednoduchšie. Paušálne výdavky sú obľúbené preto, že znižujú administratívu a nevyžadujú preukazovanie každého jednotlivého nákladu. Finančná správa v informačných materiáloch k živnostníkom uvádza, že paušálne výdavky sú vypočítané vo výške 60 % z príjmov, najviac do výšky 20 000 € ročne, a popri nich možno uplatniť aj preukázateľne zaplatené odvody do zdravotnej a Sociálnej poisťovne podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p. To však neznamená, že paušál je automaticky najvýhodnejší. Pri živnostníkovi s vysokými reálnymi výdavkami môže byť výhodnejšie viesť daňovú evidenciu alebo účtovníctvo a uplatňovať skutočné výdavky.
Dôležité je aj to, že živnostník ako fyzická osoba