Listina je spôsobilým dôkazom a podkladom pre vydanie rozhodnutia. Správca dane musí primárne posúdiť, či má listina z hľadiska obsahového význam pre dokazovanie, ktoré prebieha. Pretože je listina dôkazom, musí byť získaná právne súladným spôsobom. Pokiaľ má účastník daňového konania alebo iný subjekt listinu potrebnú pre daňové konanie, musí ju na výzvu správcu dane predložiť. Podstatné je taktiež rozlišovať verejné a súkromné listiny, a to z hľadiska prezumpcie správnosti ich obsahu.
Využitie listín a štádiá daňového konania
Priebeh dokazovania je integrálnou súčasťou daňového konania a vzťahuje sa na každé jeho štádium. Pritom daňové konanie sa môže začať na návrh daňového subjektu, v ktorom musí nielen uviesť právne skutočnosti, ktoré ho viedli k podaniu návrhu, ale aj dôkazné prostriedky, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia.
V priebehu daňového konania zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) ustanovuje dôkazné konanie, v rámci ktorého sa vykonávajú jednotlivé dôkazy, pokiaľ ich vykonanie správca dane v daňovom konaní povolí.
Podľa daňového poriadku možno rozlišovať aj špecifické druhy čiastkových konaní, počas ktorých prebieha dokazovanie, ktoré je zamerané na preukázanie skutočností podstatných pre celé daňové konanie. Ide napríklad o daňovú kontrolu daňového subjektu. Výkon daňovej kontroly nastupuje podľa § 17 ods. 3 daňového poriadku napríklad vtedy, keď síce daňový subjekt podá riadne a včas daňové priznanie príslušnému správcovi dane, nespolupracuje však s ním pri jeho úprave alebo odstraňovaní nedostatkov, ktoré majú vplyv na výšku daňovej povinnosti daňového subjektu.
Cieľom daňovej kontroly je v súlade s § 44 ods. 1 daňového poriadku zistenie skutočností, ktoré sú podstatnými pre určenie výšky základu dane a daňovej povinnosti daňového subjektu. Počas daňovej kontroly v súlade s § 46 ods. 6 daňového poriadku môže správca dane odobrať daňovému subjektu na nevyhnutne potrebný čas listiny (napríklad účtovné doklady), prípadne informačné prostriedky, ktoré využíval na činnosti, ktoré sú zdaniteľnými plneniami podľa daňového poriadku a osobitnej právnej úpravy. Pritom ich prevzatie potvrdí ktorýkoľvek zamestnanec správcu dane daňovému subjektu osobitne pri ich prevzatí.
V rámci rozhodovacieho štádia daňového konania vydá správca dane prvostupňové rozhodnutie, ktoré obsahuje podstatnú súčasť, a to
odôvodnenie rozhodnutia
. V odôvodnení rozhodnutia správca dane podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, vysporiada sa s návrhmi a pripomienkami daňového subjektu a uvedie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. V súvislosti s dôkazným konaním teda v odôvodnení rozhodnutia správcu dane musí