Správca dane

Článok sa venuje pravidlám a lehotám, v ktorých môže správca dane vrátiť daňový preplatok podľa daňového poriadku, a to pri všetkých druhoch daní vrátane dane z príjmov, dane z motorových vozidiel a dane z pridanej hodnoty. Osobitná pozornosť je venovaná päťročnej lehote, počas ktorej musí daňový subjekt požiadať o vrátenie preplatku, inak jeho nárok zaniká a suma preplatku sa stáva príjmom verejného rozpočtu.

Od 15. júna 2026 FR SR rozširuje registráciu z úradnej moci na daň z príjmov pre ďalšie skupiny daňových subjektov. Tieto subjekty už nebudú musieť správcovi dane predkladať formulár Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien a žiadosť o zrušenie registrácie , čo znamená nižšiu administratívnu záťaž a úsporu času.

Výpoveď svedka predstavuje významný dôkaz v daňovom procese. Pokiaľ je svedok príslušným správcom dane riadne predvolaný, musí sa dostaviť a poskytnúť svedeckú výpoveď. Právna úprava pritom striktne ustanovuje prípady, keď svedok môže odoprieť svedeckú výpoveď. Svedok taktiež v určitých prípadoch nemôže vypovedať, napríklad ak by prezradil určité tajomstvo, ktorého prezradenie mu neumožňuje platná právna úprava. O svedeckej výpovedi spíše zodpovedný zamestnanec správcu dane zápisnicu, ktorá musí obsahovať obligatórne obsahové súčasti.

Problematika daňového preplatku súvisí so správou daní. Legislatívne je inštitút daňového preplatku upravený v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Problematika daňového preplatku súvisí so správou daní. Legislatívne je inštitút daňového preplatku upravený v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Samosprávy budú mať väčšie možnosti pri určovaní sumy príplatku za podlažie, ktorý vstupuje do výpočtu dane vo viacpodlažných budovách. Nebude sa to však týkať zdaňovania pozemkov, bytov, či nebytových priestorov v bytových domoch.

Problematika postúpenia daňového nedoplatku je upravená v § 86 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

Listina je spôsobilým dôkazom a podkladom pre vydanie rozhodnutia. Správca dane musí primárne posúdiť, či má listina z hľadiska obsahového význam pre dokazovanie, ktoré prebieha. Pretože je listina dôkazom, musí byť získaná právne súladným spôsobom. Pokiaľ má účastník daňového konania alebo iný subjekt listinu potrebnú pre daňové konanie, musí ju na výzvu správcu dane predložiť. Podstatné je taktiež rozlišovať verejné a súkromné listiny, a to z hľadiska prezumpcie správnosti ich obsahu.

  Daňový podvod je úmyselné konanie, pri ktorom sa osoba alebo firma snaží získať peniaze od štátu neoprávnene, najčastejšie tým, že si uplatní vrátenie dane, na ktoré nemá nárok (napríklad pri DPH). Ide o závažné porušenie zákona, ktoré je na Slovensku trestným činom. Praktický návod vychádza z uverejneného článku.  

Podanie daňového priznania daňovým subjektom predstavuje podstatný procesný úkon daňového subjektu. Príslušný správca dane po doručení daňového priznania má primárnu právnu povinnosť posúdiť jeho obsah. Taktiež posúdi, či bolo daňové priznanie podané včas a v súlade s platnou právnou úpravou. Pokiaľ daňové priznanie je obsahovo správne a bolo podané daňovým subjektom riadne a včas, nemusí vykonať správca dane doplnené dokazovanie, ani daňovému subjektu zasielať výzvu. V takomto prípade môže správca dane vyrubiť sumu daňovej povinnosti daňovému subjektu priamo rozhodnutím.

Finančná správa od januára 2026 aktualizuje Index daňovej spoľahlivosti (IDS). Zmeny majú za cieľ posilnenie spravodlivého hodnotenia daňových subjektov a lepšieho zosúladenia s aktuálnym legislatívnym rámcom. Zahŕňajú úpravu vybraných hodnotiacich kritérií, ekonomického ukazovateľa efektívnej daňovej sadzby, ako aj aktualizáciu benefitov pre vysoko spoľahlivé a spoľahlivé daňové subjekty.

Podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“)môže správca dane zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve daňového dlžníka. Môže však správca dane zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť, ktorá nie je vo vlastníctve daňového dlžníka, ale je vo vlastníctve dcérskej spoločnosti (rovnakí konatelia a spoločník) podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p.?

Finančné riaditeľstvo SR podľa § 49a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") oznamuje verejnosti, že s účinnosťou od 06. októbra 2025 rozšírilo preberanie údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci z ďalších zdrojových registrov - register taxislužby, register finančných poradcov, register poľovníckych organizácií, register fyzických osôb v športe, zoznam znalcov, zoznam tlmočníkov a zoznam prekladateľov. Údaje z uvedených registrov budú podkladom pre správcu dane pre vykonanie registrácie z úradnej moci. Tieto daňové subjekty nebudú mať povinnosť správcovi dane predkladať formulár Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie.

V priebehu daňového procesu sa môže vyskytnúť otázka, ktorá je predmetom riešenia iného orgánu, ale má s predmetným daňovým konaním priamy súvis. V takomto prípade musí správca dane dôsledne zvážiť otázku, či si môže o danej predbežnej otázke urobiť úsudok sám. Pokiaľ ale už je o predbežnej otázke právoplatne rozhodnuté iným orgánom, musí príslušný správca dane takéto rozhodnutie rešpektovať. Pritom o určitých predbežných otázkach si správca dane nemôže zásadne urobiť úsudok sám. Tieto prípady pritom právna úprava ustanovuje taxatívnym právnym výpočtom.

Daňové konanie je pre mnohých podnikateľov náročný proces, v ktorom sa prelína množstvo právnych predpisov a právnych termínov. Jeho význam nemožno podceňovať, keďže má priamy dosah na financovanie verejných rozpočtov. Úniky na DPH a na dani z príjmov sa v rámci Európskej únie každoročne pohybujú v desiatkach miliárd eur. Ak daňovník nepodá priznanie vôbec alebo ho podá nesprávne, otvára tým priestor na začatie daňového konania, ktoré spravidla prináša riziko sankcií a úrokov.

Počas daňovej kontroly sa správca dane snaží o získanie podkladov pre správne určenie základu dane a daňovej platby daňového subjektu.

Podľa procesného daňového predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) je výkon daňovej kontroly limitovaný jedným rokom.

Daňové konanie predstavuje pre mnohých podnikateľov zložitú spleť predpisov a termínov, ktorú nemožno podceniť vzhľadom na jej priamy dopad na verejné financie. Každoročné úniky na DPH aj na dani z príjmov dosahujú desiatky miliárd eur v rámci EÚ. Nesprávne alebo nepodané daňové priznanie pritom otvára cestu k začatiu daňového konania, ktorého výsledkom môžu byť sankcie a úroky.

V priebehu procesu správy daní možno rozlišovať špecifické konania dané právnou úpravou. Ide napríklad o daňovú kontrolu, konanie o určovaní dane podľa pomôcok alebo aj o miestne zisťovanie v daňovom procese.

Pre platnosť rozhodnutia správcu dane je potrebné, aby bolo riadne doručené daňovému subjektu. V určitých prípadoch povoľuje právna úprava podať proti takémuto rozhodnutiu odvolanie. Pokiaľ daňový subjekt podal odvolanie príslušnému správcovi dane riadne a včas, tak sa rozhodnutiu odkladá právoplatnosť. Rozhodnutie, ktoré bolo daňovému subjektu riadne doručené a proti ktorému nemožno podať odvolanie, sa stáva právoplatným. Pokiaľ rozhodnutie správcu dane ukladá aj právnu povinnosť, napríklad uhradiť daň, tak sa stáva vykonateľným až po uplynutí tejto lehoty určenej správcom dane v predmetnom rozhodnutí.