Správca dane

Finančné riaditeľstvo SR podľa § 49a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") oznamuje verejnosti, že s účinnosťou od 06. októbra 2025 rozšírilo preberanie údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci z ďalších zdrojových registrov - register taxislužby, register finančných poradcov, register poľovníckych organizácií, register fyzických osôb v športe, zoznam znalcov, zoznam tlmočníkov a zoznam prekladateľov. Údaje z uvedených registrov budú podkladom pre správcu dane pre vykonanie registrácie z úradnej moci. Tieto daňové subjekty nebudú mať povinnosť správcovi dane predkladať formulár Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie.

V priebehu daňového procesu sa môže vyskytnúť otázka, ktorá je predmetom riešenia iného orgánu, ale má s predmetným daňovým konaním priamy súvis. V takomto prípade musí správca dane dôsledne zvážiť otázku, či si môže o danej predbežnej otázke urobiť úsudok sám. Pokiaľ ale už je o predbežnej otázke právoplatne rozhodnuté iným orgánom, musí príslušný správca dane takéto rozhodnutie rešpektovať. Pritom o určitých predbežných otázkach si správca dane nemôže zásadne urobiť úsudok sám. Tieto prípady pritom právna úprava ustanovuje taxatívnym právnym výpočtom.

Daňové konanie je pre mnohých podnikateľov náročný proces, v ktorom sa prelína množstvo právnych predpisov a právnych termínov. Jeho význam nemožno podceňovať, keďže má priamy dosah na financovanie verejných rozpočtov. Úniky na DPH a na dani z príjmov sa v rámci Európskej únie každoročne pohybujú v desiatkach miliárd eur. Ak daňovník nepodá priznanie vôbec alebo ho podá nesprávne, otvára tým priestor na začatie daňového konania, ktoré spravidla prináša riziko sankcií a úrokov.

Počas daňovej kontroly sa správca dane snaží o získanie podkladov pre správne určenie základu dane a daňovej platby daňového subjektu.

Podľa procesného daňového predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) je výkon daňovej kontroly limitovaný jedným rokom.

Daňové konanie predstavuje pre mnohých podnikateľov zložitú spleť predpisov a termínov, ktorú nemožno podceniť vzhľadom na jej priamy dopad na verejné financie. Každoročné úniky na DPH aj na dani z príjmov dosahujú desiatky miliárd eur v rámci EÚ. Nesprávne alebo nepodané daňové priznanie pritom otvára cestu k začatiu daňového konania, ktorého výsledkom môžu byť sankcie a úroky.

V priebehu procesu správy daní možno rozlišovať špecifické konania dané právnou úpravou. Ide napríklad o daňovú kontrolu, konanie o určovaní dane podľa pomôcok alebo aj o miestne zisťovanie v daňovom procese.

Pre platnosť rozhodnutia správcu dane je potrebné, aby bolo riadne doručené daňovému subjektu. V určitých prípadoch povoľuje právna úprava podať proti takémuto rozhodnutiu odvolanie. Pokiaľ daňový subjekt podal odvolanie príslušnému správcovi dane riadne a včas, tak sa rozhodnutiu odkladá právoplatnosť. Rozhodnutie, ktoré bolo daňovému subjektu riadne doručené a proti ktorému nemožno podať odvolanie, sa stáva právoplatným. Pokiaľ rozhodnutie správcu dane ukladá aj právnu povinnosť, napríklad uhradiť daň, tak sa stáva vykonateľným až po uplynutí tejto lehoty určenej správcom dane v predmetnom rozhodnutí.

Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom a iba ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť daňový výdavok, alebo nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či založenie novej spoločnosti s cieľom zachovať si výhody postavenia malého podniku v súvislosti s činnosťou, ktorú predtým v tomto postavení vykonávala iná spoločnosť, predstavuje zneužívajúce konanie - C-171/23 UP CAFFE.

Príslušný správca dane môže rozhodnúť o poskytnutí daňovej úľavy daňovému subjektu. Pritom daňový subjekt si musí podať žiadosť. Uvedená žiadosť musí byť doložená dôkazmi, ktoré odôvodňujú jej opodstatnenosť. O poskytnutí úľavy na daní vydáva správca dane rozhodnutie. Rozhodnutie správcu dane musí byť daňovému subjektu riadne doručené a obsahovať obligatórne obsahové náležitosti dané právnou úpravou.

V daňovom procese platia jednotlivé základné myšlienky, ktoré sú dané kogentnou právnou úpravou a sú platné pre celé daňové konanie. Ide napríklad o zásadu právnej súladnosti daňového konania, ktorá požaduje okrem iného právnu súladnosť procesu dokazovania, ktoré je podkladom pre vydanie rozhodnutia.

Daňové tajomstvo sú informácie o daňovom subjekte, ktoré sa získajú pri správe daní. Tieto informácie sú chránené a nemôžu byť zverejnené bez súhlasu dotknutého subjektu, s výnimkou niektorých prípadov stanovených zákonom. Daňové tajomstvo nezahŕňa informácie, ktoré sú verejne prístupné, alebo informácie o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.

Rozhodnutie správcu dane musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti. Výroková časť obsahuje meritórne rozhodnutie správcu dane, ktoré zhrňuje daňového konanie a jeho priebeh. Pritom podkladmi pre vydanie rozhodnutia sú predovšetkým dôkazy získané správcom dane v súlade s právnou úpravou. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje zhrnutie priebehu daňového konania v súlade s úkonmi daňového subjektu. Poučenie o opravnom prostriedku obsahuje informáciu o možnosti podať odvolanie.

Pokračovanie článku sa týka zákonnej povinnosti subjektov poskytovať správcovi dane potrebné údaje relevantné na účely správy daní v súlade s príslušnými daňovými predpismi. Článok podrobne rozoberá právny rámec, ktorý ukladá daňovým poplatníkom túto povinnosť, špecifikuje typy údajov, ktoré sú predmetom tejto povinnosti, a analyzuje dôsledky pre subjekty, ktoré by túto povinnosť nesplnili. Ďalej sú tu vysvetlené možné sankcie a postupy správnych orgánov pri zisťovaní nezrovnalostí, ako aj práva a povinnosti daňových subjektov v rámci poskytovania informácií. Text prináša ucelený pohľad na právnu reguláciu v oblasti správy daní a zdôrazňuje význam transparentnosti a spolupráce medzi daňovými poplatníkmi a správcom dane.

V 90. rokoch minulého storočia boli niektorým občanom zo susednej obce Čata vymerané náhradné pozemky v našom katastrálnom území Pohronský Ruskov. Obec Pohronský Ruskov má k dispozícii Rozhodnutia o pridelení týchto náhradných pozemkov. Register obnovenej evidencie pozemkov v obci Pohronský Ruskov už máme a Projekt pozemkových úprav ešte neprebehol. Kto je v takýchto prípadoch vecne a miestne príslušným správcom dane?

Ako má postupovať správca dane, keď zanikne poplatková povinnosť za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v priebehu roka (napr. odhlásenie z trvalého pobytu, úmrtie) a ak jeden z poplatníkov prevzal na seba plnenie povinnosti za ostatných členov domácnosti a poplatok vyrubený rozhodnutím nebol zaplatený v plnej výške (zaplatená bola len prvá splátka poplatku). Má správca dane obnoviť ukončené právoplatné rozhodnutie alebo vyrubí novým rozhodnutím upravenú výšku poplatku. Podľa § 99e ods. 10 pri zániku miestnej dane v priebehu zdaňovacieho obdobia správca dane vydá nové rozhodnutie, ktorým vyrubí pomernú časť dane. Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie alebo časť výroku rozhodnutia zrušuje. V hmotno právnom zákone č. 582/2004 Z. z. nie je uvedená taká možnosť aj pri poplatku za KO a DSO. Vrátenie, zníženie alebo odpustenie poplatku - má správca dane vrátiť pomernú časť poplatku pri zániku poplatkovej povinnosti aj keď do 30 dní zánik poplatkovej povinností nie je oznámený? Obec vedie evidenciu obyvateľov a vie, ktorí obyvatelia zomreli alebo sa odhlásili z TP. Keď je rozhodnutie právoplatné a zmenia sa skutočnosti na vyrubenú výšku poplatku v priebehu zdaňovacieho obdobia ako má správca dane postupovať (vydá rozhodnutie o znížení alebo odpustení poplatku)?

Keď daňovník nepodal čiastkové priznanie na zánik daňovej povinnosti (zaniká celá daňová povinnosť) - nový vlastník (daňovník) podal priznanie k dani z nehnuteľností ..., má ho na podanie čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti správca dane vyzvať? Za nepodanie čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti dopúšťa sa daňovník správneho deliktu [§ 154 zákona č. 563/2009 Z. z. zákona o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p.]? Má správca dane v takomto prípade uložiť pokutu [§ 155 ods. 1 písm. a) prvého bodu prípadne podľa § 1 písm. a) tretieho bodu] v zmysle uvedeného zákona?

Ako má postupovať správca dane, keď roľnícke družstvo podá daňové priznanie na daň z pozemkov, ktoré užíva, ale nie je uzatvorená nájomná zmluva s vlastníkom pozemkov a nájomný vzťah nie je zapísaný v katastri nehnuteľností. Má vyzvať vlastníka pozemkov na podanie daňového priznania a roľnícke družstvo na odstránenie nedostatkov v daňovom priznaní (§ 17 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.)?

Naša spoločnosť uzatvorila so spoločnosťou z Českej republiky zmluvu o zabezpečení výstavby Aquaparku v tretej krajine (mimo EÚ). Obchodný partner z ČR vystupuje ako generálny dodávateľ stavby v tretej krajine. Naša spoločnosť zabezpečuje prostredníctvom prepravných spoločností prepravu tovarov, stavebných materiálov, technológie, prepravu pracovníkov montážnych firiem. Tieto služby fakturujeme obchodnému partnerovi do Českej republiky. Tovar ide z Poľska, Slovenska, Českej republiky priamo do miesta výstavby v tretej krajine − my zabezpečíme dopravu ukrajinským prepravcom. Túto prepravu fakturujeme generálnemu dodávateľovi stavby usadenému v Českej republike. Stavba je umiestnená v tretej krajine. Zabezpečíme prepravu montážnych pracovníkov (letenky), tieto potom fakturujeme generálnemu dodávateľovi stavby z ČR. Zabezpečíme architektov, ich prepravu na miesto stavby v tretej krajine a generálnemu dodávateľovi stavby z ČR fakturujeme riadenie projektu. Ako máme postupovať z hľadiska DPH? Môžeme tieto služby považovať za služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť v tretej krajine, teda českému obchodnému partnerovi fakturujeme bez DPH (tieto služby neuvádzame v daňovom priznaní k DPH, lebo nie sú predmetom dane v SR)? Taktiež tieto služby neuvádzame v súhrnnom výkaze, pretože miesto dodania je v tretej krajine. Postupujeme správne? Ako máme posudzovať prepravu − ide o službu prepravy spojenej s vývozom tovaru a táto je oslobodená od DPH. Čo ak ide o prepravu priamo z Poľska do tretej krajiny a my zabezpečíme prepravu, stále ju fakturujeme do Českej republiky? Musíme faktúru za prepravu tovaru samozdaniť? Postupujeme správne, keď faktúru došlú za prepravu spojenú s vývozom nesamozdaňujeme a zároveň keď túto prepravu fakturujeme do Čiech, uplatňujeme oslobodenie ako prepravu spojenú s vývozom? Dodali sme projektovú dokumentáciu na stavbu umiestnenú v tretej krajine. Túto projektovú dokumentáciu sme považovali za službu spojenú s nehnuteľnosťou, nakoľko súčasťou dodávky projektov je aj stavebný dozor, fakturovali sme to ako službu spojenú s nehnuteľnosťou umiestnenou v tretej krajine. Druhá strana (odberateľ) má však iný názor, projekty považujú za tovar, ktorý sme mali dodať ako vývoz tovaru (prostredníctvom JCD). Ako máme postupovať? Išlo o čiastočnú dodávku projektov aj riadenie projektu. Ďalšie dodávky projektov a stavebný dozor ešte budeme fakturovať.