Daňový podvod

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ zásada prednosti práva Únie zakotvuje prednostné postavenie práva Únie pred právom členských štátov. Táto zásada ukladá všetkým orgánom členských štátov povinnosť zaručiť plný účinok jednotlivých noriem Únie. Ak už judikatúra Súdneho dvora EÚ poskytla jasnú odpoveď na otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, vnútroštátny súd musí urobiť všetko potrebné na to, aby bol tento výklad uplatnený.

Pri predaji ojazdených automobilov môže byť použitý "bežný režim" zdaňovania, pri ktorom je zdanená predajná cena, alebo "osobitný režim" v prípade predaja ojazdených automobilov, pri ktorom dochádza len k zdaneniu marže. V praxi však z faktúr od dodávateľov ojazdených automobilov z iných členských štátov nie vždy jednoznačne vyplýva, ktorý z uvedených režimov bol dodávateľom použitý.

Podľa platných pravidiel pre oblasť dane z pridanej hodnoty (DPH), ktoré sú na úrovni členských štátov Európskej únie harmonizované prostredníctvom smernice Rady 2006/112/ESo spoločnom systéme DPH (ďalej "smernica"), platí, že každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná túto daň zaplatiť. Ide o pravidlo článku 203 smernice. V domácej legislatíve Slovenskej republiky je toto pravidlo transponované ustanovením § 69 ods. 5 platného zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH").

Pre ľahšie odhalenie daňových podvodov pri cezhraničných transakciách v oblasti elektronického obchodu prijala EK v roku 2020 legislatívu, na základe ktorej budú mať poskytovatelia platobných služieb povinnosť zasielať daňovým inštitúciám informácie o cezhraničných platbách pochádzajúcich z členských štátov a o príjemcovi daných platieb.