Daňový dlžník

Daňovníci, ktorí plánujú využiť daňovú amnestiu musia sledovať tri dôležité dátumy. Je dôležité si uvedomiť, že platnosť vládneho nariadenia, ktoré umožňuje daňovým dlžníkom vyhnúť sa pokutám a úrokom z omeškania, nie je rovnaká s termínom, odkedy môžu daňoví dlžníci začať splácať svoje záväzky voči štátu. 

Nariadenie Slovenskej republiky z 10. septembra 2025 č. 243/2025 Z. z. o zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k zaplatenej dani a o upustení od uloženia pokuty a od vyrubenia úroku z omeškania

Daňové konanie je pre mnohých podnikateľov náročný proces, v ktorom sa prelína množstvo právnych predpisov a právnych termínov. Jeho význam nemožno podceňovať, keďže má priamy dosah na financovanie verejných rozpočtov. Úniky na DPH a na dani z príjmov sa v rámci Európskej únie každoročne pohybujú v desiatkach miliárd eur. Ak daňovník nepodá priznanie vôbec alebo ho podá nesprávne, otvára tým priestor na začatie daňového konania, ktoré spravidla prináša riziko sankcií a úrokov.

Ručenie za daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k preventívnym nástrojom, ktorými štát bojuje proti daňovým únikom. Na prvý pohľad ide „len“ o sekundárnu povinnosť odberateľa – zaplatí daň, ak ju nezaplatil jeho dodávateľ. V praxi však ručenie pôsobí ako sieť, ktorá má zachytiť manipulácie s faktúrami, reťazové podvody a takzvaných „missing traderov“, teda fiktívnych obchodníkov zanechávajúcich po sebe nezaplatené dane. Tento inštitút pritom zasahuje všetky odvetvia hospodárstva, od veľkoobchodníkov s elektronickými zariadeniami, cez stavebné firmy až po digitálne platformy, ktoré nakupujú služby z EÚ aj mimo nej.

Je možné, že je daňovník uvedený v zozname daňových dlžníkov na portáli Finančnej správy SR, aj keď v roku 2023 prešiel procesom konkurzu?

Príslušný správca dane môže rozhodnúť o poskytnutí daňovej úľavy daňovému subjektu. Pritom daňový subjekt si musí podať žiadosť. Uvedená žiadosť musí byť doložená dôkazmi, ktoré odôvodňujú jej opodstatnenosť. O poskytnutí úľavy na daní vydáva správca dane rozhodnutie. Rozhodnutie správcu dane musí byť daňovému subjektu riadne doručené a obsahovať obligatórne obsahové náležitosti dané právnou úpravou.

Pokračovanie článku sa zaoberá rozdielmi medzi daňovými a nedaňovými nákladmi v kontexte aplikácie § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Kľúčovým aspektom je správne určenie záväzkov súvisiacich s daňovými výdavkami, ktoré podliehajú dočasnému zvýšeniu základu dane a kategorizácia nákladov ovplyvňujúca možnosť ich odpisu či úpravy základu dane. Dokument dôkladne vysvetľuje legislatívne podmienky a kritériá, ktoré musia podnikateľské subjekty dodržiavať pri stanovovaní daňových povinností, vrátane dôsledkov uplatnenia novácie záväzkov a reštrukturalizačného plánu.

Pokiaľ dôjde k čiastkovej úhrade dane daňovým dlžníkom, môže tento požiadať správcu dane, aby mu napríklad znížil veľkosť zálohu. Prípadne, pokiaľ daňový dlžník uhradí celú výšku svojho daňového dlhu, tak môže správcu dane požiadať o zrušenie záložného práva. Pritom by daňový dlžník mal vedieť preukázať, že daňový nedoplatok správcovi dane už uhradil. O zrušení záložného práva na majetok daňového dlžníka vydáva správca dane rozhodnutie v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti dané právnou úpravou.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden z úkonov správcu dane, ktorý sa uplatňuje v záujme riadneho platenia daní daňovým subjektom. Pritom predbežné opatrenie môže správca dane uplatniť výlučne rozhodnutím.

V priebehu roka 2022 bolo schválených šesť noviel zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Povolenie daňovej úľavy predstavuje právny inštitút daňového konania, prostredníctvom ktorého príslušný správca dane môže znížiť výšku daňovej povinnosti u daňového subjektu. Ide pritom o oprávnenie správcu dane povoliť takúto úľavu na dani v konkrétnom prípade. Predmetom tohto článku preto bude uvedenie jednotlivých obsahových náležitostí žiadosti daňového subjektu o daňovú úľavu. Taktiež bude venovaná pozornosť aj otázke rozhodnutia, ktorým správca dane povolí daňovú úľavu na dani u daňového subjektu. Uvedené budú prípady, keď správca dane nemôže povoliť úľavu na dani, pretože takýto postup neumožňuje právna úprava. Pritom daňový subjekt nemá právny nárok na povolenie úľavy na dani, a to ani vtedy, keď splní podmienky ustanovené platnou právnou úpravou.  

Ministerstvo financií SR a Ministerstvo ­spravodlivosti SR predložili do legislatívneho procesu návrhy noviel zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) s predpokladanou účinnosťou od 1. 1. 2018. V tomto príspevku prinášame krátky prehľad najvýznamnejších zmien, ktoré spomínané novely ZDP prinášajú.

Zverejňovanie zoznamov daňových subjektov, daňových dlžníkov alebo platiteľov dane spočíva v poskytovaní informácií o daňových subjektoch, daňových dlžníkoch alebo platiteľoch dane verejnosti, ktoré sú získané pri správe daní. Vo všeobecnosti informácia o daňovom subjekte získaná pri správe daní je daňovým tajomstvom a každý, kto sa informáciu o daňovom subjekte dozvie, je povinný zachovávať mlčanlivosť – daňové tajomstvo. Zverejňovanie zoznamov daňových subjektov, daňových dlžníkov alebo platiteľov dane predstavuje výnimku z daňového tajomstva.