Zákonník práce

Konsolidačný balíček sa dotkne aj zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).

Zmeny od 1. novembra 2025

Zákaz maloobchodného predaja

S účinnosťou od 1. novembra 2025 sa znižuje počet dní, počas ktorých nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (maloobchodný predaj). Týmito dňami však zostávajú:

• 1. január,
• Veľký piatok,
• Veľkonočná nedeľa,
• 24. december po 12.00 hodine,
• 25. december a
• 26. december.

Uvedený zákaz sa nevzťahuje na maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov a predaj suvenírov.

Štátne sviatky

Štátny sviatok 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu prestáva byť dňom pracovného pokoja, aj keď naďalej zostáva štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Tento deň nie je sviatkom ani na účely mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok.

V roku 2026 dočasne nebudú dňami pracovného pokoja ani sviatky 15. september – Sedembolestná Panna Mária a 8. máj – Deň víťazstva nad fašizmom.

Zmeny od 1. januára 2026

Významná zmena v Zákonníku práce je realizovaná z dôvodu boja proti nelegálnemu zamestnávaniu, a to aj v zmysle obchádzania závislej práce. Preto významnou zmenou je úprava v Zákonníku práce v § 1 ods. 2.

V § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý upravuje definíciu závislej práce sa za slovami „v jeho mene“ vypúšťa čiarka a vypúšťajú sa slová „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“.

Novelou sa navrhlo upraviť definíciu závislej práce, a to vypustením znaku „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“, a to z dôvodu, že podobne ako v ČR, skôr ako o znak závislej práce, ide o povinnosť zamestnávateľa vyplývajúcu z princípu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca.

Dôležité: Po novom bude závislá práca definovaná ako práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene.

Dôvodová správa uvádza, že znenie Zákonníka práce aj pred novelou umožňovalo zamestnancovi v niektorých prípadoch buď vysokú mieru autonómie v organizovaní si pracovného času (§ 88 Zákonníka práce – pružný pracovný čas) alebo samoorganizovanie si tohto pracovného času (§ 52 ods. 6 Zákonníka práce − domácka práca, telepráca). Podľa § 52 ods. 6 Zákonníka práce „Zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu dohodnúť, že zamestnanec si pri domáckej práci alebo telepráci bude sám rozvrhovať pracovný čas v rámci celého týždňa, alebo sa domácka práca alebo telepráca bude vykonávať v pružnom pracovnom čase“. Aj praktická realizácia vzťahov je už často založená skôr na dosahovaní požadovaných výsledkov než na konkrétnom čase, kedy sa tieto výsledky dosahujú. Ak si už v súčasnosti zamestnanec môže sám, po dohode so zamestnávateľom organizovať pracovný čas, nemôže ísť o znak závislej práce, pretože potom existuje vnútorný rozpor medzi definíciou závislej práce (so znakom „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“) a praktickou realizáciou pracovného pomeru (v pracovnom čase určenom zamestnancom). To sa následne premieta aj do posudzovania naplnenia znakov závislej práce pri inšpekcii práce, keď sa kontrolovaný subjekt odvoláva na definíciu závislej práce a na nenaplnenie znaku „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“, hoci je zjavné, že inak je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene.

Poznámka: Dlhodobá prax bola taká, že aby išlo o závislú prácu, vyžadovalo sa kumulatívne naplnenie všetkých znakov závislej práce podľa Zákonníka práce, ale už aj súdy pristupujú k tomu tak, že niektoré znaky majú rôznu dôležitosť a rozhodujúcim znakom je otázka nadriadenosti a podriadenosti, a teda riadenie a kontrola práce.

Očakáva sa, že táto úprava v Zákonníku práce zníži mieru jeho obchádzania. Cieľom tejto úpravy je aj boj proti fiktívnym živnostiam (resp. aj jednoosobovým s.r.o.), t.j. tzv. Švarcsystému a posilnenie pozície kontrolných orgánov, či už je to Inšpektorát práce alebo Finančnej správy a kontroly závislej činnosti a pod.

Vypracovaná analýza Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorej názov je: „Hľadáme spoľahlivého zamestnanca. Podmienka: na živnosť.“ sa uvádza aj v rámci dôvodovej správy, kde odborníci a ÚHP zverejnili analyzovanie daného problému tzv. Švarcsystému, pričom táto štúdia bola publikovaná v máji 2024. Uvedený dokument uvádza na str. 6 až 7 aj poznámku ku jednoosobovým s. r. o.

„Avšak, ak aj oni (jednoosobové s. r. o.) vykonávajú pre zamestnávateľa závislú prácu, tento komentár na nich hľadí rovnako ako na fiktívnych živnostníkov.“

Uvedený dokument je dostupný na webovej stránke Ministerstva financií SR:

https://www.mfsr.sk/files/sk/financie/hodnota-za-peniaze/analyzy-uhp/fiktivni_zivnostnici_komentar-uhp_maj2024.pdf

Zákon o inšpekcii práce

Okrem zmeny v Zákonníku práce, druhým krokom od januára 2026 je navýšenie dolnej hranice pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Táto zmena ovplyvní zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Poznámka: Dôvodová správa uvádza, že výška sankcie za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nebola zvyšovaná od roku 2011. Sankčné opatrenia sú najčastejšie používaným a úspešným prístupom k riešeniu nelegálneho zamestnávania, a taktiež aj efektívnym opatrením na boj proti fiktívnej samostatne zárobkovej činnosti. Cieľom efektívneho sankčného mechanizmu je predovšetkým zlepšenie podmienok na trhu práce a celkovej schopnosti orgánov inšpekcie práce riešiť problematiku nelegálneho zamestnávania a fiktívnych živností nevynímajúc. Konkrétne, efektívnejšie sankčné opatrenia sa môžu prejaviť vo väčšej účinnosti pri podporovaní prechodu od nelegálnej práce k legálnemu zamestnávaniu, zabráneniu opakovanému porušovaniu predpisov zo strany zamestnávateľov a zabezpečení dlhodobého dodržiavania pracovnoprávnych predpisov. Sankcia za porušenie je dlhodobo rovnaká a aj z dôvodu inflácie tak pomaly stráca svoj odradzujúci charakter. Taktiež sa ustanovuje dolná hranica pre subjekty, ktoré zneužívajú nelegálnu prácu viacerých osôb.

Za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa v dôsledku konsolidácie zvyšuje dolná hranica výšky pokuty z 2 000 € na 4 000 €, a v prípade nelegálneho zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne, sa zvyšuje dolná hranica výšky pokuty z 5 000 € na 8 000 €.

V zmysle novely, ak povinný do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty zaplatí dve tretiny z uloženej výšky pokuty, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške, teda zvyšok mu bude automaticky odpustený.

Poznámka: Dôvodová správa uvádza, že zavádza sa zníženie výšky uloženej pokuty o jednu tretinu z pôvodne uloženej výšky sankcie v prípade včasného uhradenia dvoch tretín pokuty na bankový účet uvedený v rozhodnutí. Odpustenie výšky pokuty je bežnou praxou aj v iných členských štátoch (napr. Španielsko, Grécko). Takáto úprava predpokladá predovšetkým aj zefektívnenie výberu uložených sankcií.

Zákon o cestovných náhradách

Ďalšie úpravy sa prejavia aj v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“)

V rámci tlaku na plošné zvýšenie sadzieb stravného pri zahraničných pracovných cestách sa navrhlo novelizovať zákon o cestovných náhradách tak, aby sa všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR pre základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách, mohli operatívne ustanoviť aj osobitné vyššie sadzby stravného pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny, ak pre takéto skupiny zamestnancov a krajiny vznikne v ekonomike disproporcia medzi základnými sadzbami stravného a reálnymi cenami jedál a nealkoholických nápojov, pričom títo zamestnanci si musia dotovať stravné z vlastných peňažných prostriedkov.

A preto zákon o cestovných náhradách s účinnosťou od 1. novembra 2025 ustanovuje, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky môže všeobecne záväzným právnym predpisom určiť osobitné základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách pre niektoré skupiny zamestnancov a pre niektoré krajiny alebo skupiny krajín, ktoré sú vyššie ako základné sadzby stravného pri zahraničných pracovných cestách, a to na základe posúdenia osobitných objektívnych potrieb príslušného odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky. Pre tieto skupiny zamestnancov a krajiny alebo skupiny krajín sa všeobecné základné sadzby stravného nepoužijú.

Poznámka: Uvedená úprava v zákone o cestovných náhradách má chrániť tie odvetvia hospodárstva Slovenskej republiky a ich zamestnancov, u ktorých sa vzhľadom na charakter a časovú náročnosť ich práce takáto disproporcia prejavuje najviac. Opatrenie sa použije len v prípade odvetvia, pri ktorom hrozí kolaps, ktorý by mal závažné hospodárske a sociálne dôsledky. Ak sa pre niektoré skupiny zamestnancov a krajiny ustanovia osobitné sadzby stravného, bude platiť, že na tieto skupiny zamestnancov a krajiny sa základné sadzby stravného nepoužijú, a zároveň pre krajiny, pre ktoré neboli ustanovené osobitné sadzby stravného, sa aj pre tieto skupiny zamestnancov uplatnia základné sadzby stravného.

Dôvodová správa uvádza, že novelou sa tiež do § 13 ods. 6 zákona o cestovných náhradách doplnilo, aby sa so zamestnancom, ktorý je vyslaný na výkon prác pri poskytovaní služieb napríklad do Nemecka, Francúzska a podobne, keď mu patrí minimálna mzda podľa predpisov príslušného členského štátu Európskej únie, ktorá je vyššia ako slovenská dohodnutá hodinová mzda, mohlo dohodnúť zníženie stravného aj o viac ako 5 %, a to najviac o 25 %. Táto možnosť dohody so zamestnancom sa samozrejme bude môcť použiť len na stravné, na ktoré sa vzťahuje osobitná základná sadzba stravného, ktorá je vyššia ako základná sadzba stravného, pričom v prípade základnej sadzby stravného doterajšia maximálna 5 % hranica zníženia zostane zachovaná pre všetkých zamestnancov.

Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

V zákone č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. dochádza od 1. januára 2026 k dôležitej zmene.

V § 7 ods. 2 a § 8 ods. 1 písm. b) a ods. 3 sa slovo „desiateho“ nahrádza slovom „štrnásteho“.

V § 13d Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2026: „Ak zamestnancovi vznikol nárok na náhradu príjmu pred 1. januárom 2026 a trvá aj po 31. decembri 2025, náhrada príjmu sa poskytuje podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2025.“

Nová právna úprava predlžuje obdobie, počas ktorého zamestnávatelia vyplácajú náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti z 10 na 14 dní. Od 15. dňa práceneschopnosti bude poistencovi po splnení zákonných podmienok vyplácať dávku nemocenské Sociálna poisťovňa.

Preto platí nasledovné:

• Do 31. decembra 2025 (súčasný stav): Zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu za prvých 10 dní ePN; od 11. dňa vypláca dávku nemocenské Sociálna poisťovňa.
• Od 1. januára 2026 (nový stav): Zamestnávateľ bude náhradu príjmu zamestnancovi vyplácať za prvých 14 dní ePN; Sociálna poisťovňa začne nemocenskú dávku vyplácať až od 15. dňa trvania ePN

V zmysle prechodného ustanovenia pre ePN, ktoré vzniknú pred 1. januárom 2026, platia doterajšie pravidlá:

Príklad: Ak ePN vznikne 31. decembra 2025 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu do 9. januára 2026 (10 dní) a Sociálna poisťovňa nemocenské vyplatí od 10. do 15. januára 2026.

Pre ePN, ktoré vzniknú po 31. decembri 2025, platia nové pravidlá:

Príklad: Ak ePN vznikne 1. januára 2026 a trvá do 15. januára 2026, zamestnávateľ platí náhradu príjmu za 14 dní, teda do 14. januára 2026. Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské až za deň 15. január 2026.

Nová daň z ťažby štrku, piesku, kameňa a štrkopieskov

S účinnosťou od 1. januára 2026 sa zavádza v zákone č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v z. n. p. nová daň/úhrada, a to úhrada 1,35 € za ťažbu tony primárnych materiálov (štrkopiesok, piesok, stavebný kameň).

Dôvodová správa uvádza, že podobná úhrada je zavedená aj vo Veľkej Británii a Švédsku, pričom výška úhrady bola stanovená podľa priemeru poplatku v týchto krajinách, očistený o paritu kúpnej sily. Zavedenie úhrady zníži dopyt po surovinách a podporí využívanie alternatívnych materiálov, vrátane recyklovaných a sekundárnych materiálov. Opatrenie odporúča aj OECD.

Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach

V zákone č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. sa s účinnosťou od 31. decembra 2025 navyšuje pre firmy v oblasti kolektívneho investovania sadzba osobitného odvodu z 4,36 % na 15 % ročne.

Zavádza sa vyššia sadzba pre regulovanú osobu, ktorá je dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, alebo správcovskou spoločnosťou vykonávajúcou činnosť v oblasti kolektívneho investovania na základe povolenia udeleného NBS podľa osobitných predpisov, resp. vydaného príslušným regulačným orgánom v inom členskom štáte EÚ a štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o EHS. Z prechodného ustanovenia vyplýva, že táto zvýšená sadzba sa prvýkrát použije na odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré začína po 31. decembri 2025.

Daň z poistenia pri neživotnom poistení

V zákone č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. sa s účinnosťou od 1. januára 2026 zvyšuje sadzba dane z poistenia z aktuálnych 8 % na 10 % zo základu dane.

Zvýšenie sadzby sa vzťahuje na všetky neživotné poistenia uvedené v prílohe č. 1 k zákonu č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia okrem poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla [desiaty bod písm. a) v prílohe č. 1], kde sa sadzba dane z poistenia vo výške 0 % nemení.

Zvýšenie odvodu z povinného zmluvného poistenia (PZP)

V zákone č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. dochádza k zvýšeniu osobitného odvodu z PZP z 8 % na 10 %. Zvýšená sadzba odvodu 10 % sa po prvýkrát uplatní na poistné prijaté za PZP v roku 2026, a bude sa vzťahovať aj na ďalšie roky.

Poznámka: Peniaze z PZP (odvod) smerujú na účet ministerstva vnútra a slúžia aj na techniku a výkony hasičov či polície a na prevenciu bezpečnosti.