Účtovné prípady sú podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) definované ako účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, stave a pohybe záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch ako aj výsledku hospodárenia účtovnej jednotky.

Medzi závierkové účtovné prípady patrí aj časové rozlišovanie nákladov a výnosov. Zaúčtovaním nákladov a výnosov do obdobia, s ktorým časovo a vecne súvisia, sa zabezpečí požiadavka ustanovená v § 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Správne zaúčtovanie nákladov a výnosov má vplyv na správne vyčíslenie účtovného výsledku hospodárenia za účtovné obdobie, za ktoré sa zostavuje účtovná závierka.

V globalizovanom svete, kde je obchod, podnikanie a zamestnanie často rozšírené mimo hraníc jednotlivých štátov, sa zdaňovanie príjmov zo zahraničia stáva dôležitou témou pre jednotlivcov aj spoločnosti. Medzinárodné transakcie, investície a digitálne služby umožňujú dosahovanie príjmov v zahraničí jednoduchšie než kedykoľvek predtým. Tento trend však prináša aj výzvy pre daňové orgány, ktoré sa snažia zabezpečiť, aby boli takéto príjmy správne zdaňované a aby nedochádzalo k obchádzaniu daňových povinností.

Fyzická osoba - autor - bude mať príspevok do časopisu a knihy v slovenskom vydavateľstve, za ktoré bude mať vyplatený autorský honorár. Autor má v autorskej zmluve uvedené bydlisko v krajine, s ktorou má Slovensko uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia. V autorskej zmluve zrážka dane nie je riešená. Môže slovenské vydavateľstvo zahraničnému autorovi daň z autorského honoráru automaticky nezraziť, na základe bydliska autora v zahraničí a existujúcej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia alebo je nutná žiadosť autora vydavateľstvu o nezrazenie dane v Slovenskej republike, prípadne aj s odvolaním sa na miesto jeho daňovej rezidencie? Ak má/môže zraziť slovenské vydavateľstvo autorovi zrážkovú daň v Slovenskej republike, v akej výške?

V kolektívne zmluve je uvedené, že sa uzatvára na obdobie od 1.3.2020 do podpísania novej kolektívnej zmluvy. Nie je presne definované, do kedy. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. sa kolektívna zmluva uzaviera na dobu, ktorá je v nej výslovne určená. Ak k určeniu tejto doby nedôjde, predpokladá sa, že sa dojednala na jeden rok. Znamená to, že táto kolektívna zmluva je už neplatná, keďže nebol urobený žiadny dodatok a ani žiadna nová sa nespísala od roku 2020 alebo je stále platná? Ak nebola platná, bude to mať dopad aj na všetky nároky, výhody ktoré si zamestnanci uplatňovali z nej? Samozrejme do 31.8.2024 sa budú nároky uplatňovať z vyššej kolektívnej zmluvy.

V zákone č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) nie je uvedené, ako zaokrúhľovať vyplatenie náhrady za pohonné látky pre zamestnanca. V zákone je iba uvedené, že sa sumy vyplatenej náhrady zaokrúhľuje na najbližší cent nahor, ale 1 a 2-centovky už fyzicky neexistujú, ani v banke ich už nevydávajú, ako sa má teda správne zaokrúhliť a podľa akého zákona alebo nariadenia?

Účtujeme strategický podnik (SR), ktorý vstúpil do konkurzu k 3.9.2024. Je potrebné urobiť účtovnú závierku a daňové priznanie k 2.9.2024 a potrebujeme urobiť uzávierkové operácie k jej zostaveniu. Zároveň podnik pokračuje vo svojom fungovaní a je predpoklad, že bude aj naďalej. Ako je to s rozpustením účtov 381, 384, 391, rezerv... k 2.9.2024. Je potrebné vykonať ich rozpustenie, ak firma naďalej funguje vo svojej činnosti? Zároveň v konkurze vraj nevzniká nárok na uplatnenie odpisov z dlhodobého majetku. Odpisy majetku je teda možné uplatniť iba v prípade, ak správca rozhodne o ekonomickom pokračovaní prevádzky podniku. Je k tomu potrebná nejaká predbežná správa? Môžeme aj v čase konkurzu uplatňovať odpisy?

Zamestnankyňa bola od roku 2019 na materskej dovolenke a vznikol jej nárok na dovolenku za rok 2019. Následne bola v roku 2021 na ďalšej materskej dovolenke, za toto obdobie jej tiež vznikol nárok na dovolenku. V januári 2024 jej skončila rodičovská dovolenka a hneď nasledujúci deň nastúpila na práceneschopnosť až doteraz. Zamestnávateľ čaká na ukončenie PN, aby jej nariadil čerpanie dovolenky a potom chce s ňou ukončiť pracovný pomer. Ak by nesúhlasila s nariadením čerpania dovolenky, musí jej ju zamestnávateľ preplatiť? Ide o dovolenku za rok 2019 a 2021. So zamestnankyňou nie je možná dohoda.