Smernica o zavedení pružného pracovného času

Vydané: 3 minúty čítania

Článok I

Účel a predmet smernice

  1. Táto smernica upravuje podmienky zavedenia, organizácie a uplatňovania pružného pracovného času u zamestnávateľa.
  2. Cieľom je umožniť flexibilné usporiadanie pracovného času pri súčasnom zabezpečení riadneho plnenia pracovných úloh a dodržiavania Zákonníka práce.

Článok II

Vymedzenie pojmov

  1. Pružný pracovný čas je spôsob rozvrhnutia pracovného času, pri ktorom si zamestnanec môže v určitej miere určiť začiatok a koniec pracovnej zmeny.
  2. Pružný pracovný čas sa skladá z:
    • základného pracovného času – povinná prítomnosť zamestnanca na pracovisku,
    • voliteľného pracovného času – čas, v ktorom si zamestnanec určuje výkon práce.
  3. Súčet základného a voliteľného času tvorí prevádzkový pracovný čas.
  4. Pružné pracovné obdobie je časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný odpracovať ustanovený pracovný čas (napr. deň, týždeň, mesiac, štvrťrok alebo rok).

Článok III

Všeobecné zásady

  1. Zavedenie pružného pracovného času je benefitom zamestnávateľa podporujúcim flexibilitu práce.
  2. Pružný pracovný čas je možné zaviesť:
    • kolektívnou zmluvou, alebo
    • dohodou so zástupcami zamestnancov.
  3. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže konať samostatne (s prihliadnutím na zákonné podmienky).
  4. Maximálna dĺžka pracovnej zmeny nesmie presiahnuť 12 hodín.

Článok IV

Spôsoby rozvrhnutia pracovného času

  1. Pružný pracovný čas môže byť rozvrhnutý ako:
    • rovnomerný, alebo
    • nerovnomerný.
  2. Rovnomerné rozvrhnutie:
    • pracovný čas je rozdelený spravidla na 5 dní v týždni,
    • denný pracovný čas spravidla nepresiahne 9 hodín.
  3. Nerovnomerné rozvrhnutie:
    • pracovné zmeny sa plánujú pomocou zmenových kalendárov,
    • zamestnanci môžu pracovať aj počas víkendov a sviatkov,
    • vyžaduje existenciu objektívneho dôvodu a súhlas podľa zákona.

Článok V

Postup zavedenia pružného pracovného času

1. Podanie návrhu

  • Zavedenie iniciuje zamestnávateľ návrhom (žiadosti).
  • Odporúča sa písomná forma návrhu.

2. Prerokovanie návrhu

  • Návrh sa prerokuje so zástupcami zamestnancov (ak pôsobia).
  • Lehota na vyjadrenie nie je pevne stanovená, ak nie je upravená osobitnou dohodou.

3. Posudzovanie návrhu

Pri posudzovaní sa zohľadňuje najmä:

  • rozsah flexibility pracovného času,
  • spôsob rozvrhnutia (rovnomerný/nerovnomerný),
  • prevádzkové potreby zamestnávateľa,
  • počet zamestnancov, fluktuácia a chorobnosť,
  • rozsah nadčasovej práce.

Článok VI

Súhlas a nesúhlas

1. Udelenie súhlasu

  • Ak zástupcovia zamestnancov súhlasia, uzatvorí sa dohoda alebo kolektívna zmluva.
  • Zamestnávateľ následne:
    • o zavedie pružný pracovný čas,
    • o informuje zamestnancov vhodným spôsobom.

2. Neudelenie súhlasu

  • Ak súhlas nie je udelený:
    • pružný pracovný čas nemožno zaviesť v navrhovanej forme,
    • zamestnávateľ môže návrh upraviť alebo zmeniť spôsob rozvrhnutia.

Článok VII

Možnosti úpravy návrhu

Zamestnávateľ môže návrh upraviť najmä:

  • zmenou vyrovnávacieho obdobia,
  • úpravou dĺžky zmien,
  • zmenou rozsahu voliteľného času,
  • prechodom na rovnomerné rozvrhnutie pracovného času.

Článok VIII

Organizácia pracovného času

  1. Rozvrhnutie pracovného času určuje zamestnávateľ.
  2. Pri nerovnomernom rozvrhnutí sa pracovný čas plánuje prostredníctvom zmenových kalendárov.
  3. Zamestnanec je povinný odpracovať pracovný čas v určenom pružnom období.

Článok IX

Záverečné ustanovenia

  1. Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej vydania.
  2. Zmeny a doplnenia smernice schvaľuje zamestnávateľ.
  3. Smernica musí byť sprístupnená všetkým zamestnancom.