Oprava odpočítanej dane

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či správca dane môže tej istej zdaniteľnej osobe zamietnuť právo na odpočítanie DPH a zároveň voči nej uplatniť ručenie za daň - C-276/24 Konreo.

Daň z pridanej hodnoty sa vyznačuje svojím výrazne dynamickým charakterom, čo sa prejavuje, okrem iného, v každoročnej novelizácii zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Výnimku z tohto, dá sa povedať už ustáleného pravidla, nepredstavuje ani rok 2025, keďže 30. júla 2025 bolo oficiálne spustené medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, číslo legislatívneho procesu: LP/2025/396.

Súdny dvor EÚ vydal v 1. polroku 2025 nasledujúce rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky dane z pridanej hodnoty

Daňové konanie sa často javí ako komplikovaný a neznámy labyrint predpisov, interných metodík a lehôt. Články a metodické usmernenia, ktoré sú verejne dostupné, zachádzajú do detailov, no chýba im súvislý „príbeh“, ktorý čitateľa prevedie celým procesom a vysvetlí mu základy daňového konania. Autor týmto článkom začína sériu príspevkov, kde postupne vysvetlí jednotlivé etapy daňového konania až po súdne konanie. V prvej časti sa zameriame na podstatu a úvod daňového konania. Ambíciou je, aby si článok našiel cestu ku každému podnikateľovi, ale aj k študentovi práva alebo ekonómie, ktorý je nový v problematike daňového práva a chce sa naučiť, resp. pochopiť proces daňového konania – daňovej kontroly.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku vo veci C640/23 „Greentech SA“ zaoberal otázkou možnosti odpočítania DPH z transakcie, ktorú na základe daňovej kontroly daňová správa prekvalifikovala na nepodliehajúcu DPH, ak je nemožné alebo nadmerne ťažké získať od predávajúceho vrátenie nedôvodne zaplatenej DPH.

Nedôvodná fakturácia dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), resp. uvedenie DPH na faktúre nad rámec zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") má za následok povinnosť poskytovateľa plnenia (dodávateľa) odviesť túto DPH. Vyplýva to z článku 203 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len "smernica o DPH") a tiež z § 69 ods. 5 zákona o DPH.

Sme slovenská spoločnosť s r. o. - platiteľ DPH a ideme predať v tuzemsku súkromnej osobe nebytový priestor, pri kúpe ktorého sme si odpočítali daň. Predaj sa uskutoční po 10 rokoch od jeho kolaudácie. Môžeme sa rozhodnúť a predať tento nebytový priestor súkromnej osobe s DPH, aby sme nerobili úpravu odpočítanej dane podľa ustanovenia § 54 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodntoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")?

V predchádzajúcom čísle časopisu DPH v praxi sme priniesli 1. časť komentára k novele zákona o DPH. V dnešnom čísle si môžete prečítať jeho pokračovanie, v ktorom sa zameriame na nové pravidlo týkajúce sa priradenia prepravy v prípadoch reťazových obchodov, na ubytovacie služby, na ktoré nie je možné uplatniť oslobodenie od DPH, ako aj na nové ustanovenie súvisiace s opravou odpočítanej dane.

Podnik zaslal na opravu svoj majetok do členského štátu EÚ. Po 6 mesiacoch zistil, že zásielka nebola doručená adresátovi a predmet dodania sa stratil. Podnik sa dohodol s prepravnou spoločnosťou, že mu uhradí škodu, ktorá mu nedoručením vznikla. Škoda je vypočítaná vo výške ceny obstarania majetku bez DPH a prepravných nákladov. Preprava bola fakturovaná a zaplatená vrátane DPH. Podnik si DPH vyžiadal späť prostredníctvom daňového priznania. Má byť finančná náhrada za spôsobenú škodu vedená bez DPH alebo s DPH? Bolo správne odpočítať si DPH za prepravu, keď v skutočnosti nebola preprava vykonaná? Podnik sa o nedodaní predmetu na opravu dozvedel až po 6 mesiacoch, nakoľko sa domnieval, že majetok sa opravuje u dodávateľa, ku ktorému však nikdy nedorazil.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v § 78a ods. 2 písm. c) ustanovuje, že v kontrolnom výkaze sa uvádzajú aj údaje z každej faktúry, ktorá mení pôvodnú faktúru, t. j. z opravnej faktúry. V nasledujúcom článku si na príkladoch vysvetlíme, ako treba uvádzať údaje z opravnej faktúry v kontrolnom výkaze.

V praxi vznikajú situácie, že platiteľ DPH musí opraviť faktúru o dodaní tovaru alebo služby. K oprave faktúry môže dôjsť jednak z dôvodu poskytnutia dodatočnej zľavy odberateľovi, napr. z dôvodu porušenia dohodnutých zmluvných podmienok, alebo z dôvodu nesprávne vystavenej faktúry (fakturované nesprávne množstvo, nesprávny výpočet). Pri oprave pôvodnej faktúry daňovník platiteľ uplatňuje odlišný postup v závislosti od dôvodu opravy základu dane.