Sankcia

Sankcie v daňovom práve predstavujú osobitnú kategóriu právnych následkov, ktoré vznikajú v dôsledku porušenia povinností daňových subjektov pri správe daní. Ich základným cieľom nie je len represia, ale aj prevencia - motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu svojich daňových povinností. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) ako základný procesný predpis v oblasti správy daní preto vytvára komplexný systém sankcií, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností, ochranu fiškálnych záujmov štátu a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými daňovými subjektmi.

Engelovské kritériá predstavujú metodický test, ktorým Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) určuje, či má správne (prípadne disciplinárne) konanie v skutočnosti trestnoprávnu povahu pre účely Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak je odpoveď kladná, uplatní sa plný rozsah garancií článku 6, ochrana pred retroaktivitou a požiadavka predvídateľnosti podľa článku 7 a pri súbehu konaní aj zákaz dvojitého postihu podľa článku 4 Protokolu č. 7. V praxi to zásadne mení spôsob, akým majú orgány verejnej moci postupovať pri ukladaní vysokých správnych pokút, zákazov činnosti či pri disciplinárnych opatreniach s výrazným represívnym efektom.

Daňovníci, ktorí plánujú využiť daňovú amnestiu musia sledovať tri dôležité dátumy. Je dôležité si uvedomiť, že platnosť vládneho nariadenia, ktoré umožňuje daňovým dlžníkom vyhnúť sa pokutám a úrokom z omeškania, nie je rovnaká s termínom, odkedy môžu daňoví dlžníci začať splácať svoje záväzky voči štátu. 

Daňové konanie je pre mnohých podnikateľov náročný proces, v ktorom sa prelína množstvo právnych predpisov a právnych termínov. Jeho význam nemožno podceňovať, keďže má priamy dosah na financovanie verejných rozpočtov. Úniky na DPH a na dani z príjmov sa v rámci Európskej únie každoročne pohybujú v desiatkach miliárd eur. Ak daňovník nepodá priznanie vôbec alebo ho podá nesprávne, otvára tým priestor na začatie daňového konania, ktoré spravidla prináša riziko sankcií a úrokov.

Finančná správa pokračuje ďalšou kontrolnou akciou. Tentoraz sa zameria predovšetkým na podnikateľov, ktorí napriek predchádzajúcej uloženej sankcii naďalej porušujú zákonnú povinnosť evidovať tržby.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa deregistrácie z úradnej moci v prípade opakovaného nedodržiavania daňových povinností - C-164/24 Cityland.

V DP k DPH nám pri vystavení dobropisov a ťarchopisov nesúhlasí výpočet DPH v riadku 25. Príklad: Dobropisy - základ 19 % -3 919,32 € DPH -744,67 € Ťarchopisy - základ 23 % +5 134,14 € DPH +1 180,85 € Dobropisy - základ 5 % -380,96 € DPH -19,04 € Riadok 24 základ +833,86 € a DPH +417,13 € Ale v DP by mala byť suma v rozmedzí 41,69 € až 191,79 € rozdiel je 225,30 €. Poprosila by som poradiť ako postupovať, pretože neviem či mi dovolí poslať DP a ak áno, či nebude problém na DÚ.

Platiteľ dane z pridanej hodnoty vystavil zákazníkovi pokladničný doklad z pokladnice e-kasa klient, ktorý neobsahoval správnu výšku dane z pridanej hodnoty. Môže mu byť uložená za to nejaká sankcia z hľadiska zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a ak áno, v akej výške?

Rada by som sa opýtala na sankcie v rezidentskom programe ako sú upravené v § 39b zákona č. 578/2004 Z.z. V situácii, že úspešne ukončím rezidentské štúdium a NEZAČNEM poskytovať ZS je sankcia iba podľa odseku (21) t.j. 5 000 € za každý rok štúdia, čo v prípade napr. 3-ročného štúdia predstavuje 15 000 €, alebo je sankcia podľa odseku (21), teda za každý rok štúdia (napr. 15 000 €) a zároveň aj podľa odseku (22) za každý rok neposkytovania (5 rokov x 5 000 = 25 000 €) čo spolu predstavuje 40 000 €?

Ministerstvo financií SR v spolupráci s FR SR pripravilo v priebehu roka 2023 niekoľko návrhov noviel zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), avšak k schváleniu v NR ani jednej z nich do 31.12.2023 nedošlo.

Vo Finančnom spravodajcovi (2023) v príspevku č. 31, bolo uverejnené oznámenie Ministerstva financií SR č. MF/013999/2023-721 o určení vzorov tlačív podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti.

Za zdaňovacie obdobie kalendárneho roka 2022 podávajú daňovníci dane z príjmov právnických aj fyzických osôb daňové priznanie na novom tlačive, ktoré je aktualizované v nadväznosti na zmeny v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Otázka požitia alkoholu na pracovisku, resp. nástupu pod vplyvom alkoholu do práce je často diskutovanou témou s nie vždy presvedčivým záverom o tom, či ide bez ďalšieho o závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo nie. Príspevok v prvej časti rozoberá najmä dôkaznú povinnosť zamestnávateľa v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru zamestnanca z dôvodu výkonu práce pod vplyvom alkoholických nápojov. V pokračovaní, resp. v druhej časti príspevku oboznámime o vhodnom postupe zamestnávateľa s cieľom objektívneho zistenia prítomnosti alkoholu u zamestnanca.

Už zákonom č. 408/2021 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa v článku V upravil aj zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 408/2021 Z. z.“). S účinnosťou od 15. novembra sa tak v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) zaviedlo nové ustanovenie § 6, ktorým sa platiteľom ukladá povinnosť oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR každý účet, ktorý používajú alebo budú používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane, ako aj každú zmenu týkajúcu sa takéhoto účtu (ďalej iba „bankový účet“).

Správca dane za nesplnenie daňových povinností uloží alebo vyrubí daňovému subjektu pokutu za správny delikt. Kto a v akom prípade sa dopustí správneho deliktu definuje vo všeobecnosti zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) a pre špecifické prípady v oblasti DPH aj zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Tieto zákony súčasne ustanovujú aj výšku sankcie za porušenia uvedených právnych predpisov.

Zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) ukladá niektoré povinnosti aj neplatiteľom DPH. Podnikatelia, ktorí nie sú platiteľmi DPH, by mali priebežne sledovať svoje výnosy z dôvodu dosiahnutia výšky obratu pre povinnú registráciu pre DPH. Ak svojmu účtovníctvu príliš pozornosti v priebehu roku nevenujú, môže sa im v praxi stať, že po čase zistia, že mali podať žiadosť o registráciu pre DPH.

Problematiku sankcií, t. j. postup uloženia pokuty a vyrubenia úroku z omeškania za zistené porušenia ustanovení hmotno-právnych daňových zákonov alebo procesného zákona upravuje od 1. januára 2012 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok"). Zároveň však niektoré vybrané prípady uloženia pokuty za porušenia zákona upravujú aj daňové zákony, a v tomto prípade je to zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH"). V predchádzajúcom vydaní časopisu sme zadefinovali a vysvetlili správne delikty a uloženie pokuty vzťahujúce sa k zákonu o DPH.