Oprava základu DPH

Od 1. januára 2025 sa v rámci právnej úpravy dane z pridanej hodnoty začala uplatňovať nová koncepcia osobitnej úpravy pre malé podniky, ktorá predstavuje jeden z významnejších harmonizačných zásahov do systému DPH v posledných rokoch.

Daň z pridanej hodnoty sa vyznačuje svojím výrazne dynamickým charakterom, čo sa prejavuje, okrem iného, v každoročnej novelizácii zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). V predošlom dvojčísle ste si mohli prečítať prvú časť článku, v tomto dvojčísle uverejňujeme jeho dokončenie.

Daň z pridanej hodnoty sa vyznačuje svojím výrazne dynamickým charakterom, čo sa prejavuje, okrem iného, v každoročnej novelizácii zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Výnimku z tohto, dá sa povedať už ustáleného pravidla, nepredstavuje ani rok 2025, keďže 30. júla 2025 bolo oficiálne spustené medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, číslo legislatívneho procesu: LP/2025/396.

Daňové konanie sa často javí ako komplikovaný a neznámy labyrint predpisov, interných metodík a lehôt. Články a metodické usmernenia, ktoré sú verejne dostupné, zachádzajú do detailov, no chýba im súvislý „príbeh“, ktorý čitateľa prevedie celým procesom a vysvetlí mu základy daňového konania. Autor týmto článkom začína sériu príspevkov, kde postupne vysvetlí jednotlivé etapy daňového konania až po súdne konanie. V prvej časti sa zameriame na podstatu a úvod daňového konania. Ambíciou je, aby si článok našiel cestu ku každému podnikateľovi, ale aj k študentovi práva alebo ekonómie, ktorý je nový v problematike daňového práva a chce sa naučiť, resp. pochopiť proces daňového konania – daňovej kontroly.

Platiteľ A (slovenská spoločnosť s r. o.) dodala klasické služby v auguste 2024 platiteľovi dane v Maďarsku. Dodanie služby - faktúru uviedla spoločnosť v súhrnnom výkaze v auguste 2024. Klient si (pri zhotovení závierky 2024) spomenul, že dodanie sa neuskutočnilo (objektívna skutočnosť - zrušenie dodávky podľa § 25 ods. 1). Kedy nastala skutočnosť rozhodujúca pre vykonanie opravy základu dane? Dátum vystavenia a dodania na dobropise má byť jún 2025? Do ktorého súhrnného výkazu sa má uviesť tento dobropis (za 06/2025 s mínusom alebo vybrať dodávku z pôvodného súhrnného výkazu)?

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či má kompenzácia vzniknutých nákladov, ktorú vypláca územný samosprávny celok poskytovateľovi služieb verejnej hromadnej dopravy, vstupovať do základu dane týchto služieb - C-615/23 - Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej.

Platiteľ A (Slovenská s.r.o.) dodal (chcel dodať) klasické služby v 08/2024 platiteľovi v Maďarsku. Dodanie - faktúru sme dali do súhrnného výkazu v 08/2024. Teraz klient (pri zhotovení závierky 2024) si spomenul, že dodanie sa neuskutočnilo (objektívna skutočnosť- zrušenie dodávky podľa par. 25/1). Je otázne, že kedy nastala skutočnosť rozhodujúca pre vykonanie opravy základu dane, ale dajme tomu teraz v 06/2025. Dátum vystavenia a dodania na dobropise má byť 06/2025? Tiež do ktorého súhrnného výkazu sa má uviesť tento dobropis (za 06/2025 s mínusom? alebo vybrať dodávku z pôvodného SV? ). Ďakujeme

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) v § 78a ods. 2 písm. c) ustanovuje, že v kontrolnom výkaze sa uvádzajú aj údaje z každej faktúry, ktorá mení pôvodnú faktúru, tzn. z opravnej faktúry. Opravnou faktúrou sa chápe každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, pričom táto faktúra musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia.

Ak v súvislosti s poskytnutím služby vznikajú iné náklady, napr. amortizácia a podobne, zahŕňajú sa tieto náklady do jedného základu dane spolu s dodaním služby a podliehajú rovnakému daňovému režimu ako dodanie služby? Je toto tvrdenie správne?

Nedôvodná fakturácia dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), resp. uvedenie DPH na faktúre nad rámec zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") má za následok povinnosť poskytovateľa plnenia (dodávateľa) odviesť túto DPH. Vyplýva to z článku 203 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len "smernica o DPH") a tiež z § 69 ods. 5 zákona o DPH.

Od dodávateľa sme dostali opravný daňový doklad, v ktorom je uvedené "dobropisujeme chýbajúce perá v dodávke tovaru" (objednali sme 100 ks pier, tie boli aj vyfakturované, pri počítaní dodaných pier sme zistili, že 10 ks chýba). Faktúra bola vystavená v mesiaci 9/2023 a opravný doklad v mesiaci 10/2023. Ide v tomto prípade o: - opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") a doklad mal byť uvedený v daňovom priznaní v riadku 28 v mesiaci 10/23 (vtedy sme dobropis obdržali) alebo - chybne vystavenú faktúru a doklad mal byť uvedený v riadku 21 a malo sa podať dodatočné priznanie za mesiac 9/2023.

Spoločnosť, mesačný platiteľ DPH zahraničným odberateľom (platiteľom DPH v Nemecku a Francúzsku) predáva výrobky (zvárané konštrukcie). V prípade nejakej chyby na týchto výrobkoch vykonajú opravu vo vlastnej réžii. Neposielajú výrobky naspäť, iba vo výnimočných prípadoch. Za vykonanú opravu vyčíslia určitú sumu, a tú si stiahnu z platby za faktúru, ktorú slovenskej spoločnosti majú uhradiť. Odmietajú vystaviť faktúru za túto opravu, vystavia len „záťaženku“, kde uvedú, že ide o reklamáciu a akú sumu za opravu vyčíslili. Ako má v tomto prípade postupovať slovenský dodávateľ, keďže mu táto suma za opravu ostáva v pohľadávkach a tam je označená ako neuhradená? Môže vystaviť dobropis na stiahnutú sumu a ponížiť tým sumu dodávaného tovaru do EÚ a zahrnúť to do daňového priznania a súhrnného výkazu? Alebo vystaví faktúru so zápornou hodnotou a bude to pokladať za náhradu škody (finančné vysporiadanie), ktorá nie je predmetom zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“)?

V podnikateľskej praxi dochádza k prípadom, keď po uskutočnení zdaniteľného obchodu platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) nastane dôvod k zmene pôvodnej fakturovanej ceny a je potrebné vykonať opravu podľa § 25 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Takáto zmena má dopad na už priznanú DPH u dodávateľa a tiež u odberateľa na odpočítanú DPH. Opravy je potrebné uviesť v daňovom priznaní a tiež kontrolnom výkaze podanom za aktuálne zdaňovacie obdobie.

Článok 90 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení ustanovuje povinnosť zaviesť do vnútroštátneho práva mechanizmus opravy základu dane v prípadoch zrušenia, odmietnutia, úplného alebo čiastočného nezaplatenia alebo zníženia ceny po dodaní tovaru alebo služby za podmienok, ktoré si tieto členské štáty stanovia.

Právnická osoba účtujúca v podvojnom účtovníctve, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty dostala 7. januára 2023 vyúčtovaciu faktúru za dodanú elektrickú energiu – opravný doklad, s uvedeným preplatkom v celkovej sume 3 500 €. Vyúčtovanie sa vzťahuje na obdobie od januára 2022 do konca decembra 2022. Na vyúčtovaní je dátum vystavenia a zároveň aj dátum dodania dokladu dňa 7. januára 2023. Ako má právnická osoba správne zaúčtovať túto faktúru a do akého obdobia ju má zaradiť, keďže prišla v roku 2023, ale vzťahuje sa na rok 2022 a zároveň ide o opravný doklad? Z hľadiska zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) ju má právnická osoba zaradiť do roku 202 alebo do roku 2023?

PO, PU, platiteľ DPH 07.01.2023 nám prišla vyúčtovacia faktúra - opravný doklad /preplatok 3 500,-€/ ide o obdobie 01-12/2022 dátum vystavenia aj dodanie dokladu 07.01.2023 Ako správne zaúčtovať túto faktúru a do akého obdobia /2022? 2023/ - keďže ide o opravný doklad? A kam správne patrí z hľadiska DPH /2022? 2023?/

Platiteľ DPH si môže opraviť základ dane z nezaplatenej pohľadávky, pri ktorej skutočnosť, že nebude zaplatená, je definitívnej povahy, resp. je možné s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že zaplatená nebude. Uvedené je v súlade so zásadou neutrality DPH a článkom 90 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“). Možnosť opravy základu dane pri úplnom alebo čiastočnom nezaplatení protihodnoty je v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) upravená v ustanovení § 25a.

Od roku 2021 je možné získať späť už odvedenú daň z pridanej hodnoty (DPH) z pohľadávky, ktorú odberateľ neuhradil. Táto možnosť sa týka aj starších pohľadávok – teda dodávok a odberateľských faktúr spred roka 2021. Pravidlá pre opravu DPH (a základu DPH) z nevymožiteľných pohľadávok sú v niektorých bodoch podobné pravidlám pre daňový odpis samotnej pohľadávky z hľadiska dane z príjmov pri jej definitívnom vyradení z účtovníctva a upustení od jej vymáhania. V článku si porovnáme pravidlá pre oba režimy vrátane niekoľkých príkladov z praxe.

Už začiatkom novembra 2020 bola schválená vládna novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), ktorá mení a upravuje zákon o DPH od 1. 1. 2021, resp. od 1. 7. 2021. Medzi najvýznamnejšie zmeny v oblasti DPH, ktoré platia počnúc rokom 2021, patrí aj možnosť opravy základu dane pri nevymožiteľnej pohľadávke. Cieľom novely zákona o DPH bolo v tomto prípade prebrať článok 90 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení.

Rok 2021 priniesol do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) nový režim pre platiteľov DPH, vďaka ktorému môžu získať späť už odvedenú DPH z niektorých dodávok, ktoré im odberateľ preukázateľne neuhradil. Nová možnosť sa dokonca vzťahuje aj na pohľadávky spred roka 2021, zároveň však musí ísť o pohľadávky sapĺňajúce nové pravidlá. Na platiteľa DPH ako dodávateľa aj odberateľa sa zároveň vzťahujú nové povinnosti.