Daňová povinnosť na základe prijatej platby

Dňa 25. októbra 2024 nadobudol platnosť zákon č. 279/2024 Z.z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“) Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025. Dňa 30. septembra 2025 bol v Národnej rade SR schválený poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z.z. o dani z finančných transakcií (pozri aj uznesenie č. 1155 zo dňa 30. septembra 2025), ktorým sa upravuje osobný rozsah zákona, zavádzajú sa nové základné definície ako aj povinnosti. Zákonodarca myslel aj na úpravu sankčného mechanizmu, ktorým zefektívnil ukladanie sankcií pri porušení ustanovení zákona.

Na konci septembra sú daňové subjekty povinné podať daňové priznanie k dani z príjmov, ak využili predĺženú lehotu na jeho podanie. Zároveň majú možnosť požiadať o vrátenie dane z pridanej hodnoty, ak ide o tuzemských platiteľov DPH a táto daň bola uhradená v inom členskom štáte. Ďalšie predĺženie lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov nie je povolené. Je nevyhnutné nielen podať daňové priznanie, ale aj uhradiť daňovú povinnosť.

V auguste 2025 FR SR zverejnila usmernernie vo forme informácie k oznámeniu o dani z finančných transakcií pre zahraničné právnické osoby – zahraničné spoločnosti a organizačné zložky zahraničných osôb.

Problematika vzniku daňovej povinnosti k DPH pri dodaní tovaru a služby je komplexne obsiahnutá v rámci ustanovenia § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH vo všeobecnosti vzniká z dôvodu dodania tovaru, dodania služby alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o dodanie s miestom dodania v tuzemsku. Daňová povinnosť znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň z pridanej hodnoty od osôb, ktorým takúto povinnosť zákon o DPH ustanovuje.

Ručenie za daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k preventívnym nástrojom, ktorými štát bojuje proti daňovým únikom. Na prvý pohľad ide „len“ o sekundárnu povinnosť odberateľa – zaplatí daň, ak ju nezaplatil jeho dodávateľ. V praxi však ručenie pôsobí ako sieť, ktorá má zachytiť manipulácie s faktúrami, reťazové podvody a takzvaných „missing traderov“, teda fiktívnych obchodníkov zanechávajúcich po sebe nezaplatené dane. Tento inštitút pritom zasahuje všetky odvetvia hospodárstva, od veľkoobchodníkov s elektronickými zariadeniami, cez stavebné firmy až po digitálne platformy, ktoré nakupujú služby z EÚ aj mimo nej.

Ministerstvo financií SR spustilo proces medzirezortného pripomienkového konania k návrhu nového zákona o evidencii tržieb, ktorého cieľom je rekodifikácia súčasného zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

Inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty (DPH) z predchádzajúceho stupňa bola do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) prvýkrát zakomponovaný už v roku 2004. Problematika ručenia za DPH je v zákone o DPH obsiahnutá v rámci ustanovení § 69 ods. 13 a § 69b, pričom ich účelom je najmä legislatívna podpora v boji proti podvodom v súvislosti s DPH.

Slovenská spoločnosť s r. o. má desať obchodných partnerov, ktorým pravidelne mesačne platí každému približne 4 000 €. Od 1. apríla 2025 je spoločnosti z každej tejto transakcie bankou zrazená transakčná daň v sume 0,4 % zo 4 000 €, čiže 16 €. Spolu za desať transakcií teda 160 €. Od 1. mája 2025 spoločnosť plánuje tieto transakcie realizovať prostredníctvom takzvaného poštového platobného príkazu. Pošlú teda celú čiastku 40 000 € cez túto službu na účet pošty, a tá následne porozosiela sumy jednotlivým obchodným partnerom. Pri tejto hromadnej transakcii 40 000 € bude spoločnosti bankou zrazená maximálne limitovaná transakčná daň pri jednej transakcii v sume 40 €. Je spoločnosť povinná samu dopočítať a odviesť transakčnú daň pri transakciách, kde pošta prerozdelí a prepošle jednotlivé čiastky jednotlivým obchodným partnerom?

MF SR podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a), k) a aa) zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“) zverejňuje aktualizovaný zoznam účtov a predčísiel účtov, v prospech ktorých daňovník podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z finančných transakcií smeruje platobný príkaz, ktorý nie je predmetom dane z finančných transakcií.

Legislatívna úprava zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") účinná od 1. januára 2025 priniesla okrem iného aj povinnosť oznámiť finančnej správe skutočnosť, že sa podnikateľ stal platiteľom DPH.

V rozsudku C-622/23 „rhtb“ sa Súdny dvor EÚ zaoberal otázkou, či suma, ktorá prináleží zhotoviteľovi diela, ak nedošlo k (úplnému) dokončeniu diela z dôvodov na strane objednávateľa, podlieha zdaneniu daňou z pridanej hodnoty.

V Zbierke zákonov vyšiel nový zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom sa podporujú elektronické platby, čo odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Digitálne platby zefektívňujú výkon kontroly plnenia daňových povinností a prispievajú k zlepšeniu výberu daní.

Vo všeobecnosti vzniká podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“) daňová povinnosť dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je pritom deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri službách vzniká daňová povinnosť v zásade dňom ich dodania.

Na obchodovanie s použitým tovarom sa po splnení podmienok uplatňuje osobitný režim zdaňovania podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“), ktorý je založený na zdanení tzv. „marže“, resp. „prirážky“ obchodníka (platiteľa dane). Táto osobitná úprava uplatňovania dane predstavuje zjednodušený režim zdaňovania, pri ktorom sa daň neodvádza z celkovej predajnej ceny tovaru, ale iba z kladného rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou tovaru.

Obchodná spoločnosť obchoduje s komoditami s prenosom daňovej povinnosti na odberateľa podľa § 69 ods. 12 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). V mesiaci jún uhradila dodávateľovi zálohu vo výške 100 000 eur. Keďže v júni sa neuskutočnila dodávka tovaru – obilia, dodávateľ vystavil daňový doklad k prijatej platbe do júna 2020. Spoločnosť v júni 2020 túto faktúru samozdanila a zaúčtovala na účet 343 vstup aj výstup (100 000 x 20 %). V mesiaci júl sa uskutočnila čiastočná dodávka tovaru v hodnote 40 000 eur. Ostatné dodávky tovaru sa uskutočnili až v auguste 2020. Ako treba zaúčtovať faktúru v hodnote 40 000 eur za júl 2020? Je potrebné ešte niečo riešiť v súvislosti s DPH alebo je to všetko vysporiadané v júni 2020 cez uhradenú zálohu a už netreba nič účtovať na účet 343? Vstúpi do DPH a do KV DPH za júl 2020 faktúra vystavená na 40 000 eur?

Slovenská spoločnosť s ručením obmedzeným ako obchodník s ojazdenými autami sa rozhodla pre nasledujúci obchodný model: Vyberie zálohu od potencionálneho kupujúceho (napr. 500 eur) a následne na základe žiadosti potencionálneho kupujúceho vyhľadá a zaobstará v zahraničí ním požadovanú značku auta. Následne spoločnosť toto auto kúpi, dovezie na Slovensko a predá záujemcovi za trhovú cenu (so zápočtom zálohy). Ako sa má záloha 500 eur zdaňovať z hľadiska DPH? Vo väčšine prípadov pôjde o autá zdaňované podľa § 66 zákona o DPH. Medzi zálohou a samotným dodaním auta môžu byť aj 2 – 3 mesiace. V čase vystavenia faktúry k prijatej zálohe ešte nie je známe auto, príp. hodnota auta pri predaji, teda ani samotná marža pre výpočet DPH. Niekedy sa môže dokonca stať, že záloha sa vyberie na auto v DPH režime použitého tovaru, ale firme sa nakoniec podarí v zahraničí obstarať auto len v štandardnom DPH režime. Ako fakturovať a zdaňovať zálohu z hľadiska DPH, keď ešte nie je jasná výška DPH?

Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, pričom základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov. Keďže obci možno ukladať povinnosti a obmedzenie len zákonom alebo na základe medzinárodnej zmluvy, zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) daniach umožnil obciam zvýšiť ich príjmovú základňu zavedením, platením a vyberaním tých miestnych daní, ktoré sa obec na svojom území rozhodne zaviesť. Druhy miestnych daní určuje ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o miestnych daniach, ku ktorým patrí aj daň z nehnuteľností.

Nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom DPH v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Podrobne je tento typ zdaniteľného obchodu bližšie špecifikovaný v rámci § 11 a § 11a uvedeného právneho predpisu.

V prvej časti článku autorka vysvetlila okrem iného základné princípy účtovania dane z pridanej hodnoty (DPH). Účtovanie DPH je upravené v § 52 ods. 4 až 10 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“).

Chcela by som sa spýtať, kedy vzniká daňová povinnosť odvodu DPH pri konsignačnom sklade v tuzemsku medzi dvomi slovenskými platiteľmi. Slovenský platiteľ A má uzatvorenú zmluvu o konsignačnom sklade v tuzemsku so slovenským platiteľom B (všetko prebieha na území tuzemska). A zároveň z akého množstva tovaru vzniká daňová povinnosť: z celého tovaru, ktorý je dodaný do konsignačného skladu, alebo z množstva tovaru, ktoré je zo skladu vyberané (právo disponovať s tovarom má odberateľ, keď je zložený v sklade)?