Bankový účet

Národná rada SR dňa 24.9.2025 schválila zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou stavu verejných financií na rok 2026. Zmeny v konsolidačnom balíčku sa dotknú viacerých zákonov. (Poznámka: Parlamentná tlač č. 1005).

Ručenie za daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k preventívnym nástrojom, ktorými štát bojuje proti daňovým únikom. Na prvý pohľad ide „len“ o sekundárnu povinnosť odberateľa – zaplatí daň, ak ju nezaplatil jeho dodávateľ. V praxi však ručenie pôsobí ako sieť, ktorá má zachytiť manipulácie s faktúrami, reťazové podvody a takzvaných „missing traderov“, teda fiktívnych obchodníkov zanechávajúcich po sebe nezaplatené dane. Tento inštitút pritom zasahuje všetky odvetvia hospodárstva, od veľkoobchodníkov s elektronickými zariadeniami, cez stavebné firmy až po digitálne platformy, ktoré nakupujú služby z EÚ aj mimo nej.

Podnikateľ – samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) nemal dostatok finančných prostriedkov na podnikateľskom účte, a preto dodávateľské faktúry uhradil platbou z osobného účtu. Akým spôsobom má vysporiadať transakčnú daň?

Do nášho právneho systému sa s účinnosťou od 1.1.2025 zaviedol nový druh dane, ktorou je daň z finančných transakcií. Legislatívne je daň z finančných transakcií upravená v zákone č. 279/2024 Z.z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“) vrátane jeho doterajších dvoch noviel.

Právnická osoba, ktorá má sídlo mimo územia Slovenska, vlastní účet v slovenskej banke a využíva ho na uskutočňovanie platieb týkajúcich sa svojich aktivít v zahraničí. Táto spoločnosť nevykonáva žiadne podnikateľské činnosti na území Slovenska. Podlieha dani z finančných transakcií?

Právnická osoba so sídlom v zahraničí, ktorá má stálu prevádzkareň na Slovensku, je registrovaná pre daň z príjmov aj daň zo závislej činnosti. Na Slovensku nemá žiadne podnikateľské aktivity, len zamestnáva slovenských zamestnancov. Je daňovníkom dane z finančných transakcií a je povinná si na Slovensku zriadiť bankový účet?

MF SR podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a), k) a aa) zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“) zverejňuje aktualizovaný zoznam účtov a predčísiel účtov, v prospech ktorých daňovník podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z finančných transakcií smeruje platobný príkaz, ktorý nie je predmetom dane z finančných transakcií.

Slovenská s. r. o. má desať obchodných partnerov, ktorým pravidelne mesačne platí každému cca 4 000 €. Od 1. 4. 2025 je spoločnosti z každej tejto transakcie bankou zrazená transakčná daň v sume 0,4 % zo 4 000 €, čiže 16 €. Spolu za desať transakcií teda 160 €. Od 1. 5. 2025 spoločnosť plánuje tieto transakcie realizovať prostredníctvom takzvaného poštového platobného príkazu. Pošlú teda celú čiastku 40 000 € cez túto službu na účet pošty a tá následne porozosiela sumy jednotlivým obchodným partnerom. Pri tejto hromadnej transakcii 40 000 €  bude spoločnosti bankou zrazená maximálne limitovaná transakčná daň pri jednej transakcii v sume 40 €. Je spoločnosť povinná sama dopočítať a odviesť transakčnú daň pri transakciách, kde pošta prerozdelí a prepošle jednotlivé čiastky jednotlivým obchodným partnerom?

Dňa 3. októbra 2024 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“), ktorého cieľom je zavedenie novej dane z finančných transakcií. 

MF SR podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a), k) a aa) zákona č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. zverejňuje zoznam účtov a predčísiel účtov, na ktoré daňovník podľa ustanovenia § 3 ods. 1 cit. zákona smeruje platobný príkaz, ktorý nie je predmetom dane z finančných transakcií.

Vzťahuje sa povinnosť zriadiť si transakčný účet aj na opatrovateľky pracujúce v Rakúsku, ktoré majú rakúsku živnosť?

Podnikatelia musia mať transakčný účet k 31. marcu 2025 – nový účet nie je vždy potrebný! Tí podnikatelia, ktorí už účet v banke majú a používajú ho na podnikateľské transakcie, nemusia si zakladať nový účet. Stačí, ak tento platobný účet bude považovaný za transakčný účet.

Rozpočtová organizácia zamestnáva zamestnancov, ktorí do práce dochádzajú z iných obcí a miest. Organizácia by chcela zamestnancom dochádzajúcim do práce finančne pomôcť a vyplácať im príspevok na dopravu. Akým spôsobom je potrebné postupovať a ktoré právne predpisy upravujú predmetnú problematiku?

S blížiacim sa koncom marca, ktorý je konečným termínom na zriadenie transakčného účtu, zaznamenáva ministerstvo vnútra na klientskych centrách okresných úradov nárast živnostníkov žiadajúcich o výpis z neverejnej časti živnostenského registra.

Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobúda účinnosť 1. januára 2025, pričom prvým zdaňovacím obdobím je apríl 2025. Budťe na zmeny pripravení už dnes.

Slovenská firma, ktorá je platiteľom DPH si otvorila bankový účet v zahraničí, konkrétne v ČR. Je potrebné oznámiť daňovému úradu aj toto číslo účtu?

Finančné služby, ktoré sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty (DPH) v rámci legislatívy Európskej únie, zahŕňa a opisuje smernica Rady 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH") v článku 135. Oslobodenie finančných činností od DPH v Slovenskej republike upravuje § 39 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Oslobodené od dane sú nielen finančné činnosti, ktoré poskytujú banky, ale aj tie, ktoré poskytujú nebankové subjekty.

Na základe žiadosti o vystavenie bankovej záruky nám odberateľ uhradil dlhodobé zádržné. No BÚ, kde nám prišlo zádržné je blokovaný/pasívny a v zmysle zmluvy nám banka preúčtuje toto zádržné na náš bežný účet. Avšak 30 % v hodnoty zádržného si banka ponechá na našom pasívnom účte ako finančné krytie po dobu platnosti bankovej záruky t. j. 60 mesiacov. Ako zúčtovať zádržné, ktoré nám bolo vyplatené v celej výške od odberateľa, keď 30 % si banka ponechá ako bankovú záruku/finančné krytie? Takže to nie je pohľadávka voči odberateľovi. Drží to banka v zmysle úveru - čerpanie zádržného. Poprosím účtovanie ako zúčtujem odberateľa cez ID a predpis MD / DAL ? Ako budem evidovať tých 30 % čo nám dlží banka teda eviduje na našom pasívnom účte do doby krytia bankovej záruky?

K problematike smrti zamestnanca a právnemu rozmeru možnosti poskytnutia jeho peňažných nárokov pozostalým podľa § 35 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) bolo publikovaných aj na tomto portáli niekoľko článkov. Ani jeden z nich však nerecipoval praktický rozmer vyplatenia týchto peňažných nárokov pozostalým osobám po ustálení ich výšky a okruhu oprávnených osôb, t. j. žiadny z nich sa bližšie nezaoberal otázkou, v prospech akého bankového účtu má uvedené peňažné prostriedky poukázať, v akej lehote má tento prevod realizovať a hlavne, či sa vyžaduje nejaká forma konania zo strany tohto oprávneného okruhu osôb.

Firma A prenajíma miestnosť kasína od firmy B. Firma A zabezpečuje prevádzkovanie kasína, vykonáva to v mene a na účet osoby, ktorá má povolenie na prevádzkovanie podľa osobitného predpisu (firma C). Takže výnosom firmy A je provízia za sprostredkovanie stávok a iných podobných hier. (oslobodená od dane podľa § 41 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.). Inými slovami, firma C ako mandant poskytuje odmenu firme A (mandatár) vo forme: Odmena mandatára z čistého výťažku hazardných hier (x %) podľa zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Takže táto odmena je vlastne výnosom firmy A. Fyzicky samotné peniaze z hracích automatov vyberá firma A a následne ich vloží na svoj bankový účet. Firma C vyhotoví každý mesiac mesačnú sumarizáciu, koľko hotovosti jej dlží firma A, a firma A na základe toho zo svojho bankového účtu prevedie túto sumu zníženú o províziu firme C. V účtovníctve by to vyzeralo takto: 378/379 predpis podľa mesačnej sumarizácie firmy C... 100 €, 221/378 vklad hotovosti na bankový účet firmy A... 100 €, 379/221 prevod firme C... 80 €, 379/311 kompenzácia faktúry firmy A za sprostredkovanie stávok... 20 € (311/602...20 €). Otázka je, či pri účtovaní používať účty 378 a 379 alebo iné účty? Druhá otázka je, že občas sa stáva, že konateľ firmy A peniaze omylom vloží na vlastný bankový účet, ale samozrejme presnú sumu potom prevodom prepošle na firemný. Z účtovného hľadiska sa podľa nás krok 221/378 nemení. Je táto úvaha správna?