Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) vydal 10. júla 2019 rozsudok vo veci C-26/18 „Federal Express Corporation Deutsche Niederlassung“. Zaoberal sa v ňom otázkou vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru, ktorý bol v určitom členskom štáte EÚ predmetom porušenia colných predpisov, čo viedlo k vzniku colného dlhu pri dovoze, avšak následne bol prepravený do iného členského štátu než toho, v ktorom vznikol colný dlh z dôvodu nedodržania colných predpisov.
Predmet sporu
V roku 2008 dodala spoločnosť Federal Express Corporation Deutsche Niederlassung (ďalej len „FedEx“) tovar podliehajúci dovoznému clu s pôvodom v Izraeli, Mexiku a v Spojených štátoch. Konečné miesto určenia tohto tovaru bolo v Grécku, kde ho dodala viacerým príjemcom.
Tento tovar bol prepravený lietadlom v osemnástich zásielkach do Frankfurtu nad Mohanom (Nemecko), kde bol naložený do iného lietadla za účelom jeho prepravy do Grécka. Následne grécky colný úrad informoval nemecký colný úrad, že týchto osemnásť zásielok bolo prepravených do Grécka, pričom boli porušené colné predpisy.
Na základe týchto informácií nemecký colný úrad konštatoval, že štrnásť z osemnástich zásielok nebolo v Nemecku predložených colným orgánom podľa článku 40 Nariadenia Rady (EHS) z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, v znení účinnom v čase skutkových okolností v uvedenom prípade (ďalej len „Colný kódex“), a teda tieto zásielky vstúpili na colné územie EÚ nezákonne. Preto dospel k záveru, že v súlade s článkom 202 Colného kódexu nezákonný vstup týchto zásielok viedol k vzniku colného dlhu pri dovoze.
V prípade troch z osemnástich zásielok nemecký colný úrad usúdil, že predmetný tovar bol pri príchode na letisko vo Frankfurte nad Mohanom doča