V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa možnosti uplatniť zjednodušenie pri trojstrannom obchode v prípade, že na faktúre vystavenej sprostredkujúcim nadobúdateľom chýba údaj „prenesenie daňovej povinnosti“ – C‑247/21 Luxury Trust Automobil.
Predmet sporu
Rakúska spoločnosť Luxury Trust Automobil GmbH (ďalej len "LTA") vykonáva činnosť sprostredkovania a predaja luxusných motorových vozidiel vo viacerých krajinách, tak v Európskej únii, ako aj v tretích krajinách.
V roku 2014 spoločnosť LTA kúpila od dodávateľa v Spojenom kráľovstve motorové vozidlá, ktoré ďalej dodala spoločnosti M s. r. o. (ďalej len "M") so sídlom v Českej republike. Tieto vozidlá boli prepravené priamo zo Spojeného kráľovstva do Českej republiky.
Spoločnosti zapojené do týchto dodaní použili identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty (ďalej len "IČ DPH") pridelené štátom, v ktorom sú usadené. Na troch faktúrach vystavených spoločnosťou LTA (ďalej len "sporné faktúry") bolo teda uvedené jej rakúske IČ DPH, české IČ DPH spoločnosti M a IČ DPH dodávateľa so sídlom v Spojenom kráľovstve. Tieto faktúry obsahovali aj informáciu "trojstranný obchod v rámci Spoločenstva oslobodený od dane". V súhrnnom výkaze za príslušné zdaňovacie obdobie spoločnosť LTA uviedla české IČ DPH spoločnosti M a vyhlásila, že ide o trojstranné obchody v rámci Spoločenstva.
Počas daňovej kontroly rakúsky správca dane konštatoval, že:
-
spoločnosť LTA nemohla uplatniť zjednodušenie pri trojstrannom obchode, pretože sporné faktúry neobsahovali žiadnu poznámku o prenesení daňovej povinnosti,
-
keďže spoločnosť LTA použila rakúske IČ DPH, uskutočnila