Súdny dvor

Rozhodnutia daňových orgánov (správcu dane - daňového úradu a odvolacieho orgánu - Finančného riaditeľstva SR) často poukazujú v odôvodnení svojich rozhodnutí na dôkazy získané v trestnom konaní. Otázkou možnosti použitia takýchto dôkazov v daňovom konaní sa zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-419/14, WebMindLicenses Kft. a tiež aj Najvyšší správny súd SR vo veci sp. zn. 4Sfk/110/2022, z ktorého vyplýva, že Uznesenie o vznesení obvinenia a ani skutkové zistenia v ňom obsiahnuté nemôžu byť považované za priamy dôkaz v zmysle daňového procesného zákona (daňového poriadku).

V rozsudku C-250/21 zo 6. októbra 2022 sa ESD zaoberal otázkou, či je možné považovať služby poskytované Fondom O na základe tzv. subparticipačnej dohody s bankou, prípadne iným investičným fondom, za činnosti spočívajúce v poskytovaní úverov, ktoré sú v súlade s článkom 135 EÚ Smernice o DPH oslobodené od dane (§ 38 zákona o DPH).

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa možnosti uplatniť zjednodušenie pri trojstrannom obchode v prípade, že na faktúre vystavenej sprostredkujúcim nadobúdateľom chýba údaj „prenesenie daňovej povinnosti“ – C‑247/21 Luxury Trust Automobil.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku UAB „Vittamed technologijos“ (C293/21) zaoberal otázkou vplyvu vstupu spoločnosti do likvidácie s následným zrušením registrácie pre daň z pridanej hodnoty (DPH) na uplatnené odpočítanie DPH týkajúcej sa investičného majetku.