Registrácia pre DPH

Podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania DPH pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Vyšší územný celok (VÚC), ktorý koná iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, si objednal v Českej republike zariadenie (kancelársky nábytok) do kancelárií v hodnote 18 000 €. Považuje sa tento VÚC z dôvod nadobudnutia daného tovaru za zdaniteľnú osobu?

Rozpočtová organizácia (RO) je registrovaná na účely DPH od roku 2011 podľa § 7 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), konajúca iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, nevykonávajúca podnikateľskú činnosť. Je teda právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Nakupuje licencie napríklad Adobe, Canva, MS Teams z Veľkej Británie a Írska. Stáva sa takáto RO podľa § 15 ods. 4 zdaniteľnou osobou alebo nie? Má postupovať pri určení miesta dodania služieb podľa § 15 ods. 1 alebo § 15 ods. 2? IČ DPH pridelené podľa § 7 má oznamovať dodávateľom zo zahraničia iba pri nadobudnutí tovaru alebo aj pri službách dodaných zahraničnými osobami z iných členských štátov alebo z tretích štátov?

Vychádzajúc z ustanovenia § 77 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) je základným zdaňovacím obdobím platiteľa dane kalendárny mesiac. To znamená, že platiteľ dane podáva daňové priznania za jednotlivé kalendárne mesiace a v daňovom priznaní uvádza údaje rozhodujúce pre výslednú daň platenú do štátneho rozpočtu SR za predmetný kalendárny mesiac.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa deregistrácie z úradnej moci v prípade opakovaného nedodržiavania daňových povinností - C-164/24 Cityland.

Slovenské múzeum, ktoré je kultúrnou inštitúciou samosprávneho kraja, neplatiteľ DPH na Slovensku, si objednalo službu od španielskeho dodávateľa. Konkrétne ide o prenájom a transport umeleckých artefaktov na týždňovú výstavu. Vyhodnotené to teda je ako služba podľa ustanovenia § 15 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Múzeum vykonáva pravidelnú ekonomickú činnosť tým, že pravidelne vyberá vstupné od návštevníkov výstav. Je nutné, aby sa ešte pred prijatím takejto služby tento subjekt štátnej samosprávy zaregistroval pre DPH podľa ustanovenia § 7a zákona o DPH a vykonal na Slovensku samozdanenie DPH? Alebo sa múzeum registrovať nemusí a môže akceptovať faktúru aj so španielskou DPH od španielskeho dodávateľa služby?

Som SZČO registrovaný pre DPH podľa § 7a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Od 1. 5. 2025 som pozastavil živnosť. Mám v tomto prípade povinnosť požiadať o zrušenie registrácie?

Finančná správa upozorňuje, že aj príjmy influencerov, bez ohľadu na formu peňažnú alebo nepeňažnú, podliehajú zdaneniu podobnému tradičnému podnikaniu.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k najdôležitejším a zároveň najkomplikovanejším druhom nepriamych daní, ktoré výrazne ovplyvňujú podnikateľské prostredie, finančné toky a administratívnu záťaž subjektov v celej Európskej únii. V podmienkach Slovenskej republiky prešla právna úprava DPH od 1. januára 2025 zásadnou reformou, ktorá reagovala najmä na povinnosť implementovať legislatívu Európskej únie, ako aj na snahu o zjednodušenie administratívnej náročnosti pre malé a stredné podniky.

Kúpa nového auta alebo motorky z iného členského štátu EÚ nie je každodennou udalosťou. Aj keď si nový dopravný prostriedok z iného členského štátu EÚ priveziete na Slovensko ako občan – súkromná osoba, čaká vás na Slovensku povinnosť podať daňové priznanie k DPH a zaplatiť daň.

Obrat sa od 1. januára 2025 počíta inak ako sa počítal do 31. decembra 2024. Nespočítava sa každý mesiac hodnota obratu dvanástich predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ale spočítava sa hodnota obratov dosiahnutých za jednotlivé mesiace kalendárneho roka začínajúc vždy od 1. januára každého nového kalendárneho roka. Malé podniky, ktoré prekročia obrat 2 000 000 €, budú podliehať DPH.

S účinnosťou od 1. januára 2025 sa mení pomerne významne celý proces registrácie pre daň z pridanej hodnoty. K 31. decembru 2024 platia súčasne platné ustanovenia a podnikatelia sa registrujú pre daň podľa „starého“ dobiehajúceho systému. Od 1. januára 2025 je tzv. STOP stav, keď sa obrat na účely registrácie vynuluje a začne sa sledovať podľa nových pravidiel.

Účtovné prípady sú podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) definované ako účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, stave a pohybe záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch ako aj výsledku hospodárenia účtovnej jednotky.

Zahraničná spoločnosť realizovala stavebné práce na Slovensku ešte v roku 2022, odberateľom prác bola tiež zahraničná spoločnosť, ktorá je registrovaná na Slovensku podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Zhotoviteľ vyhotovil faktúru nesprávne s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby, pretože nie sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 69 ods. 2 zákona o DPH, lebo príjemca služby nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania ani prevádzkareň. Zhotoviteľ plánuje vybaviť oneskorenú registráciu za platiteľa DPH a po registrácii vystaviť opravnú faktúru podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH s aktuálnym dátumom vystavenia a pôvodným dátumom dodania. Môže vystaviť zhotoviteľ opravnú faktúru s prenesením daňovej povinnosti na príjemcu služby podľa § 69 ods. 12 písm. j) s uvedením svojho nového IČ DPH aj za obdobie, v ktorom mala byť platiteľom dane? V tomto prípade by daňové priznanie za mimoriadne obdobie neobsahovalo žiadne údaje a zahraničná osoba nie je povinná podať kontrolný výkaz za toto obdobie. Je náš predpoklad a uvedený postup správny? Uvedie odberateľ opravnú faktúru v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave podľa § 25 ods. 3 zákona o DPH, alebo podá dodatočné daňové priznanie za obdobie podľa pôvodného dátumu dodania služby?

Ak zdaniteľná osoba dosiahne zákonom stanovený obrat, je povinná do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci dosiahnutia obratu, podať žiadosť o registráciu pre daň. Ak tento obrat dosiahne už za dva alebo tri kalendárne mesiace, povinnosť podať žiadosť vzniká už v nasledujúcom mesiaci po dosiahnutí obratu.

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na Slovensku vykoná betonárske práce na nehnuteľnosti v Nemecku. Dodáva teda služby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Daň je teda splatná tam, kde sa nachádza nehnuteľnosť. Tieto služby fakturuje inej slovenskej s. r. o., ktorá je tiež platiteľom DPH na Slovensku. Ani jedna z firiem nie je platiteľom DPH v Nemecku. Má byť takáto faktúra vystavená bez slovenskej DPH a s poznámkou, že ide o služby podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH? Alebo má byť v takejto faktúre uvedená aj poznámka "prenesenie daňovej povinnosti"? Je v kompetencii slovenského daňového úradu riešiť, či takáto DPH bola v Nemecku odvedená, respektíve, či sa tam jeden zo subjektov pri takomto obchode registroval za platiteľa DPH?

Na úvod príspevku je potrebné poznamenať, že podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Je daná CZ s. r. o. A (platiteľ v CZ), ktorá fakturuje tovar CZ s. r. o. B (platiteľ v CZ). Spoločnosť B fakturuje tovar CZ s. r. o. C (platiteľ v CZ). Spoločnosť C je organizátorom súťaže na Slovensku, kde výhrami sú vecné ceny (tovar, napr. televízor) a dávajú ich výhercom (Slovenským FO). Spoločnosť A prepravuje tovar priamo k slovenským výhercom. Spoločnosť C fakturuje organizovanie tejto súťaže ako celok srbskej spoločnosti (poskytnutie služby). Toto sa slovenskej DPH netýka. Spoločnosť A má oslobodiť tovar (ekvivalent nášho § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. – ďalej len „zákon o DPH“), následne spoločnosť B by sa mala registrovať (§ 5 zákona o DPH) na Slovensku z titulu nadobudnutia tovaru a tovar samozdaniť. Pôjde o oneskorenú registráciu, lebo dodanie bolo v 02 a 03/2022. Je v rámci obdobia oneskorenia možnosť samozdanenia nadobudnutia tovaru? Následne spoločnosť B fakturuje tovar so slovenskou DPH spoločnosti C (§ 69 ods. 1 zákona o DPH). Spoločnosť C by sa neregistrovala podľa § 5 zákona o DPH na DPH na Slovensku, tiež by DPH neodpočítala (nenárokovala naspäť), podľa § 8 ods. 3 zákona o DPH, t. j. pri bezodplatnom odovzdaní výhry nemusí odviesť DPH na Slovensku. Je tento postup správny?

Vychádzajúc z ustanovenia § 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) platí, že ak zdaniteľná osoba, ktorá nie je platiteľom, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, nadobúda v tuzemsku tovar z iného členského štátu, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň pred nadobudnutím tovaru, ktorým celková hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov dosiahne v kalendárnom roku 14 000 eur. Žiadosť o registráciu pre daň môže podať takáto osoba aj dobrovoľne, teda aj v prípade, ak hodnota tovaru bez dane nadobudnutého z iných členských štátov nedosiahla v kalendárnom roku 14 000 eur. V spomínaných prípadoch sa však žiadosť o registráciu pre daň nepodáva, ak je zdaniteľná osoba registrovaná pre daň podľa § 7a zákona o DPH.

Poľská spoločnosť (prvý odberateľ) si objednala tovar od španielskej spoločnosti (dodávateľ). Španielska spoločnosť tovar dodala priamo slovenskej spoločnosti (druhý odberateľ). Dopravu si zabezpečila slovenská spoločnosť. Musí sa poľská spoločnosť registrovať v členskom štáte SR, kde sa skončila preprava tovaru?