Pracovná cesta

Môže byť doklad za ubytovanie v cudzom jazyku v súvislosti s tuzemskou pracovnou cestou zamestnanca na území SR? Zamestnanci z pracovnej cesty v Bratislave predložia doklad za ubytovanie v cudzom jazyku.

Oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 280/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 1. decembra 2025 menia sumy stravného pri tuzemských pracovných cestách.  To má následne vplyv aj ďalšie sumy ako napríklad aj minimálna hodnota stravovacej poukážky alebo finančného príspevku na stravovanie.

Národná rada SR dňa 24. septembra 2025 schválila zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou stavu verejných financií. Zmeny v konsolidačnom balíčku sa dotknú viacerých zákonov. Balík konsolidačných opatrení bol zverejnený v Zbierke zákonov SR dňa 9. októbra 2025 pod č. 261/2025 Z. z. zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Uvedieme si prehľad zmien, ktoré je dobré evidovať.

Stravovanie zamestnancov je ustanovené v § 152 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). Postupy účtovania pre podnikateľov v podvojnom účtovníctve vydané opatrením MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) neobsahujú účtovanie poskytovania stravného, preto pri účtovaní je potrebné vychádzať zo Zákonníka práce.

Základný test daňového výdavku v zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) je uvedený v § 2 písm. i), kde sa uvádza, že daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Začiatkom roka 2025 je účinný zákon č. 297/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).

Podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) je pracovná cesta: „čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.“ Zamestnanci XX samosprávneho kraja majú v pracovných zmluvách uvedené pravidelné pracovisko: Úrad XX samosprávneho kraja, Námestie Mieru 2, XX. Je potrebný cestovný príkaz na pracovné cesty v rámci mesta XX? Je možné do vnútornej smernice zapracovať, že na pracovné cesty v rámci mesta XX nie je potrebný cestovný príkaz? Postačí na opustenie pracoviska - pracovnú cestu v rámci mesta XX priepustka, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený v rámci elektronického dochádzkového systému?

Spoločnosť kúpila byt a používa ho na ubytovanie zamestnancov pri pracovných cestách (východ - západ SK). K bytu sú mesačné platby, kde je rozpísané správa, fond prevádzky, údržby a opráv, požiarna ochrana, el. energia, poistenie technický pracovník, revízie, upratovanie, správa areálu - SBS, správa areálu - opravy a údržby, strážna služba, teplo na ÚK, teplo na prípravu TÚK, studená voda, odvoz a likvidácia odpadu, chladenie, umývanie fasády domu, paušálny servis výťahov a ost. Ako to správne zaúčtovať? Ako je to z daňového hľadiska DPH a DzP?

Od 1. januára 2025 je účinný zákon č. 297/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 297/2024 Z. z.“). Zákon novelizoval aj § 8, ktorý ustanovoval najmä postup pri zvyšovaní súm náhrad, teda aj stravného.

Prosíme Vás o stanovisko, popr. o usmernenie k problematike cestovných príkazov v našej organizácii. Podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov je pracovná cesta: čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zamestnanci Prešovského samosprávneho kraja (PSK) majú v pracovných zmluvách uvedené pravidelné pracovisko: Úrad Prešovského samosprávneho kraja, Námestie Mieru 2, Prešov. Je potrebný cestovný príkaz na pracovné cesty v rámci mesta Prešov? Je možné do vnútornej smernice zapracovať, že na pracovné cesty v rámci mesta Prešov nie je potrebný cestovný príkaz? Postačí na opustenie pracoviska – pracovnú cestu v rámci mesta Prešov priepustka, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený v rámci elektronického dochádzkového systému? V § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách je uvedené: Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Priepustky v rámci nášho elektronického dochádzkového systému neobsahujú podmienky pracovnej cesty dané zákonom. Prípadne môžeme vo vnútornej smernici uviesť, že zamestnanci PSK (pokladníčka, údržbári, zamestnanci odd. vnútornej prevádzky) si nemusia pri opustení pracoviska vypĺňať cestovný príkaz, ale je potrebné vypísať priepustku. 

Od 1. marca 2025 sa opäť zvyšuje suma základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.

Zamestnanec si od 1. januára 2025 uplatňuje daňový bonus na dieťa na mesačnej báze (podpísal „nové“ vyhlásenie). Od 1. februára 2025 bol vyslaný na služobnú cestu na 5 dní do Poľska. Je povinný uviesť zmenu vo vyhlásení a ukončiť mesačné poberanie daňového bonusu? A naopak, keď sa vráti zo služobnej cesty a chce daňový bonus od nasledujúceho mesiaca znova poberať mesačne, je povinný opäť uviesť zmenu vo vyhlásení?

Finančná správa vydala nové usmernenie k uplatneniu daňového bonusu na vyživované dieťa u zamestnávateľa v priebehu roka 2025. Zamestnanci sa tak nemusia obávať pozastavenia jeho vyplácania, ak absolvovali pracovnú cestu v zahraničí.

Aká je minimálna a maximálna výška poskytnutého stravného vo forme finančného príspevku v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. od 1. septembra 2024 uznateľná v daňových výdavkoch u zamestnávateľa?

Naša materská spoločnosť v Číne vyšle svojich zamestnancov na rozbehnutie výroby na Slovensku. Môžeme si uznať daňové výdavky na ich ubytovanie, stravovanie a dopravu? Je potrebné mať zmluvu na tieto výdavky medzi nami ako spoločnosť s. r. o. so sídlom na Slovensku a materskou spoločnosťou ?

Povinnosť zabezpečiť stravovanie má každý zamestnávateľ, bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") dochádza s účinnosťou od 1.9.2024 k úprave súm stravného. V článku vás oboznámime, aký to prináša dopad nielen na výšku stravného poskytovaného pri pracovných cestách, ale aj na rozsah zabezpečovania stravovania zamestnávateľa pre zamestnancov.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 361/2014 Z.z. o dani z motorových vozidiel v z. n. p. (ďalej len "zákon o dani z motorových vozidiel") predmetom dane je vozidlo, ktoré je evidované SR a používa sa na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť v zdaňovacom období.

Zamestnávateľ má zavedený pružný pracovný čas, pričom na účely pracovnej cesty stanovil pracovný čas od 08.00h do 16.00 h. Ako má zamestnávateľ vyhodnotiť čas, ktorý zamestnanec strávi na pracovnej ceste vo sviatok, ktorý pripadol na pracovný deň, ak zamestnanec vo sviatok cestoval (pozn. nejde o vodiča) v čase od 12.00 h do 17.00 h a od 17.00 h do 20.00 h vykonával prácu? Pre úplnosť dodávame, že nejde o zamestnanca odmeňovaného hodinovou mzdou. Ide nám predovšetkým o vyhodnotenie, ktorý časový úsek sa v danom prípade považuje za prácu nadčas, ktorý časový úsek je tzv. stratou času a ktorý časový úsek možno v danom prípade považovať za prácu vo sviatok.

Podľa § 3 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") je zamestnávateľ povinný pred vyslaním na pracovnú cestu určiť zamestnancovi písomnou formou podmienky tejto cesty, medzi ktoré patrí aj určenie spôsobu dopravy. Určenie podmienok pracovnej cesty je jednostrannou povinnosťou a právom zamestnávateľa, ktorý je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

Všeobecne platí, že predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú nielen príjmy peňažné, ale aj nepeňažné, dokonca aj príjmy dosiahnuté zámenou. V prípade nepeňažných príjmov je zásadným problémom ich správne ocenenie. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") sa nepeňažné príjmy oceňujú cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak ZDP neustanovuje inak.